Na hutníctvo nadviazalo ťažké strojárstvo s výrobou zariadení pre bane, hutnícke závody a energetiku, ďalej lodí, lokomotív, vagónov, lietadiel, autobusov, traktorov aj automobilov. Vedľa hutníckeho a strojárskeho priemyslu je podstatný aj chemický priemysel, ktorý ma taktiež dostatok surovín a sústredí sa predovšetkým na výrobu umelých hnojív v mestách Gorlovka, Vinnica, odessa a Stebnik. Úspechy v poslednom čase dosahuje ukrajinská farmaceutika. Kvalitné lieky sa vyrábajú v Kyjeve, Charkive a Ľvive.
Významnou a najziskovejšou časťou Ukrajinského priemyslu je vojenská výroba Poloha veľkých zbrojárskych fabrík bola ešte donedávna prísne utajovaná a tak na stenách mohutného komplexu KVAZAR boli namaľované bochníky a 3x denne odtiaľ vychádzali nákladné automobily rozvážať „chlieb". Takýto režim je však mimoriadne nákladný a tak ukrajinská vláda pristúpila k odtajneniu polohy takýchto závodov (v KVAZARE ani vrátnik nevedel, že 100m za ním sa vyrábajú balistické rakety a nie mäsové pirohy...) Najväčším ukrajinským zbrojárskym centrom je Kyjev, kde sa okrem rakiet zem-zem, zem-vzduch a vzduch-vzduch vyrábajú aj lietadlá a riečne lode a trajekty prispôsobené vojenským požiadavkám (pancierovanie, strieľne, atď.)
Ukrajina disponuje predovšetkým obrovským množstvom kultúrnych a historických pamiatok. Nečudo, veď kyjevský štát sa rozvíjal od 11. storočia úzko spätý s kresťanskými tradíciami. Kyjevo- Pečorská lavra je architektonickým skvostom vo svetovom merítku. V jej komplexe sa nachádza viac ako 30 pravoslávnych kostolov a mnoho jaskynných systémoch, v ktorých spočiatku mnísi žili. Najdôležitejší kostol je Kyjevo-pečorský. Štátna rezervácia Sofijské Múzeum predstavuje komplex architektonických a umeleckých pamiatok z 11.-18. storočia. Ústrednou pamiatkou je Sofijská katedrála založená r. 1037 Jaroslavom Múdrym. Stala sa náboženským aj politickým centrom Kyjeva- matky ruských miest. Ako prvého v nej pochovali samotného Jaroslava Múdreho. Neďaleko Sofijského múzea sa nachádzajú zvyšky Zlatej Brány (Zoloti Vorota). Najvýznamnejšou kyjevskou kultúrnou pamiatkou je Divadlo opery a baletu Tarasa Ševčenka. Budova je postavená v secesnom slohu a pochádza z roku 1901.
Kyjev - Brána do Európy
Obdobie najväčšieho rozkvetu Kyjeva je už minulosťou. Bolo to v deviatom storočí n.l., kedy bol mocný Kyjev hlavným mestom ešte mocnejšej ríše - Kyjevskej Rusi. Vtedy mesto nazývali "bránou do Európy", pretože kto prešiel cez Kyjev od východu, ten mal pred sebou odkrytú celú-šíru Európu. Vtedy Kyjev plnil najmä obrannú funkciu a úspešne čelil útokom východných barbatských kmeňov. Jednou z najstarších architektonických pamiatok, ktorá dodnes pripomína zašlú slávu Kyjeva je Zlatá brána - pozostatok z opevnenia mesta, ktoré dal postaviť knieža Jaroslav Múdry na začiatku 11. storočia. Historické centrum Kyjeva je veľmi rozsiahle. Na jeho území sa nachádzajú desiatky starobilých kostolov, chrámov a kláštorov, takmer výlučne pravoslávnych. K najznámejším patrí Chrám Svätej Sofie z 11. storočia, ktorý bol kedysi hlavnou katedrálou v Kyjevskej Rusi. Chrám sa nachádza v areály Kláštora Svätej Sofie, ktorý ukrýva vôbec najstaršiu knižnicu vo Východnej Európe.
