Využívajú sa prevažne ako pasienky.
Púšťové pôdy tropického, subtropického mierneho pásma: Pre nedostatok zrážok sa v nich hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1%). Žltozeme a červenozeme vlhkých subtropických lesov: Vyskytujú sa najmä na juhovýchode USA, v strenej a juhovýchodnej Číne, južnom Japonsku. Pri intenzívnom chemickom zvetrávaní sa pôdy obohacujú o volne oxidy Fe – oželeznenia. S použitím hnojív sa na nich pestujú citrusy, bavlna, tabak, sója, čajovník.
Gaštanové pôdy: Vznikajú na suchých nízkotrávnatých stepiach. Obsahujú menej humusu, sú suchšie a často bývajú i zasolené. Využívajú sa ako pasienky.
Černozeme: Vznikli vo vlhších vysokotrávnych stepiach a lesostepiach mierneho pásma černozemným procesom – hromadením kvalitného humusu z koreňov stepných tráv a bylín sa utvoril hlboký (60 – 100cm) tmavosivý až sivočierny humusovitý horizont. Černozem má kvalitný humus, veľa živín, preto patrí k najúrodnejšim pôdam na svete (svetové obilnice).
Hnedozeme: Vznikli prevažne na sprašiach v nížinách dubových lesov mierneho pásma. Prebieha v nich proces ilimerizácie. Presakujúca voda mechanicky premiestňuje ílové častice z hornej do spodnej časti, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Pod humusovým horizontom A, ktorý väčšinou nepresahuje 30cm, leží mocný hrdzavohnedý iluviálny horizont B obohatený o íl.
Hnedé lesné pôdy: Vznikli v listnatých lesoch kontinentálneho pásma na silikátových horninách. Prevláda proces zaílenia – sialitizácia. Väčšinu týchto pôd pokrývajú lesy. Sú typické pre pohoria strednej, západnej a juhovýchodnej Európy. Podzolové pôdy: Vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami. Zaberajú obrovské plochy Euroázie a Kanady. Prebieha tu podzolizačný proces – chemický rozklad minerálov (okrem SiO ), silnými organickými kyselinami. Podzolové pôdy majú malú prirodzenú úrodnosť.
Tundrové pôdy: Sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou. Nízka teplota ovplyvňuje pôdotvorný proces, redukuje biotické i chemické procesy. Organická hmota sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu. V zime sú zamrznuté a v lete rozmočené. Pedosféra

Pôda je živý prírodný útvar, ktorý vznikol zo zvetralinového plášťa pôsobením pôdotvorných činiteľov: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf, podzemné a podpovrchové vody a vplyv človeka. Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná veda – pedológia.

Pôda sa skladá z neživej a živej zložky. Neživú zložku tvorí anorganická a organická časť. Živú zložku tvoria živé organizmy – edafón..
Pôdna voda a vzduch sú vo voľných priestoroch medzi pevnými časticami pôdy t.j. v pôdnych póroch.