Černozem má kvalitný humus, veľa živín, preto patrí k najúrodnejšim pôdam na svete (svetové obilnice).
Hnedozeme: Vznikli prevažne na sprašiach v nížinách dubových lesov mierneho pásma. Prebieha v nich proces ilimerizácie. Presakujúca voda mechanicky premiestňuje ílové častice z hornej do spodnej časti, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Pod humusovým horizontom A, ktorý väčšinou nepresahuje 30cm, leží mocný hrdzavohnedý iluviálny horizont B obohatený o íl.
Hnedé lesné pôdy: Vznikli v listnatých lesoch kontinentálneho pásma na silikátových horninách. Prevláda proces zaílenia – sialitizácia. Väčšinu týchto pôd pokrývajú lesy. Sú typické pre pohoria strednej, západnej a juhovýchodnej Európy. Podzolové pôdy: Vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami. Zaberajú obrovské plochy Euroázie a Kanady. Prebieha tu podzolizačný proces – chemický rozklad minerálov (okrem SiO ), silnými organickými kyselinami. Podzolové pôdy majú malú prirodzenú úrodnosť.
Tundrové pôdy: Sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou. Nízka teplota ovplyvňuje pôdotvorný proces, redukuje biotické i chemické procesy. Organická hmota sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu. V zime sú zamrznuté a v lete rozmočené. Pedosféra

Pôda je živý prírodný útvar, ktorý vznikol zo zvetralinového plášťa pôsobením pôdotvorných činiteľov: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf, podzemné a podpovrchové vody a vplyv človeka. Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná veda – pedológia.

Pôda sa skladá z neživej a živej zložky. Neživú zložku tvorí anorganická a organická časť. Živú zložku tvoria živé organizmy – edafón..
Pôdna voda a vzduch sú vo voľných priestoroch medzi pevnými časticami pôdy t.j. v pôdnych póroch. Úrodná pôda sa vyznačuje priaznivým pomerom medzi pevným, tekutým a plynným podielom.
Vlastnosti pôdy sú fyzikálne (zrnitosť a štruktúra), chemické (reakcia pôdy) a biologické (úrodnosť – prirodzená a kultúrna). Najdôležitejšou fyzikálnou vlastnosťou pôdy je zrnitosť, t.j. veľkosť horninových a minerálnych častíc. Častice väčšie ako 2mm tvoria skelet a častice menšie ako 2mm tvoria jemnozem. Pôdny druh je skupina konkrétnych pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitosť (textúru). Základné pôdne druhy: pôdy ľahké – piesočnaté
: pôdy stredne ťažké – hlinité
: pôdy ťažké – ílovité
Pôdna štruktúra je schopnosť pôdnych častíc zhlukovať sa alebo rozpadávať sa na štruktúrne agregáty.