Obsah: O tejto veselohre sa dá povedať, že je typickým dielom Palárika. Ján Palárik často využíval vo svojich veselohrách tzv. inkognitá, no tu bol použitý dvojitý motív dvojníctva. Príbeh sa odohráva na kaštieli grófky Elisy Hrabovskej. So svojou spoločnicou Milušou očakáva príchod syna baróna Kostrovického - Ľudovíta. Miluši sa však nepáči, že grófka mladého baróna ani len nevidela a už sú si predurčení na sobáš. Preto spolu vymyslia, že si obe vymenia úlohy - Miluša bude hrať grófku a Elisa dostala rolu žničky pri slávnosti obžinkov. Ten istý nápad však mal aj Ľudovít. S priateľom inžinierom si tiež vymenili úlohy. Našťastie inžinierovi Rohonovi sa zapáčila väčšmi Miluša, než skutočná grófka a naopak. Po príchode otca Ľudovíta sa všetko vyjasní a skutočná grófka si nakoniec s radosťou vezme ozajstného baróna.
Postavy: Elisa, Miluša, Ľudovít, Rohon
Rozbor: Dielo bolo napísané v prechode medzi romantizmom a realizmom.
Znaky romantizmu: šťastný koniec - zmierenie šľachty a obyčajným ľudom.
Znaky realizmu: Ukázanie skutočnej situácie medzi šľachtou a poddanými, hovorové prvky (skomoleniny z nemčiny, maďarčiny, aj slovenčiny)
Myšlienka: Vo veselohre znamená "zmierenie" zblíženie dvoch vrstiev, vyjadruje ich spriatelenie a rovnocennosť. Hovorí tiež o tom, že aj Slovensko a slovenský jazyk by nemali byť zanedbané, že nie sú krásne veci len v Maďarsku.