Keď nastal večer a Niko musel odísť, lúčil sa s Katicou, keď zrazu okolo nich preletel Paško Bobica na koni s nenávistným pohľadom v očiach. Celý čas ich totižto pozoroval, a vzrastal v ňom hnev, pretože on miloval Katicu skôr než Niko, prečo by mala patriť jemu?
Nastala nedeľa. Niko sa obliekol do sviatočných čiernych šiat, i keď sme na ostrove Brač, kde je stále veľmi teplo. Muselo ho to stáť veľa odvahy. Hrdo odviedol Katicu až ku kostolu. Akonáhle sa objavili na námestí, všetky oči sa opierali na tento nový párik. Nečudo, nestáva sa to často. Omša prešla a Niko odprevadil Katicu domov. Potom šiel do Čitateľského klubu, kde stretol svojho priateľa Zandomeho. Rozprávali sa spolu o Katici a ich vzťahu. Zandome mu radil aby čím skôr tento vzťah ukončil, nie je to vôbec prirodzené – statkár + težačka. ,,Čo máme my s težakmi spoločného? Žijeme s nimi, stýkame sa s nimi denne a predsa koľko vecí temných, záhadných v ich byte a živote. My sa v nich nevyznáme, stojíme pred nimi udivení v nedorozumení..." Zandome nasadil Nikovi chrobáka do hlavy.
Bol už večer, keď sa rozhodol, že ešte navštívi Katicu. Cítil sa síce nepríjemne, pretože sa už chystali spať, napokon však spolu s Katicou prežili pekný večer na lavičke plný krásnych láskyplných slov. Okolo jedenástej sa Niko chystal na odchod. Na ceste naňho však nejakí neprajníci hádzali kamene. Dovtípil sa, že ide o Paška Bobicu – závidel. Katica tiež spoznala Paška po hlase, keď sa z neho vysmieval. Onedlho nastal čas oberačky. A tak sa i musel Paško stretnúť s Nikom. Ocitli sa sami v pivnici – zoči-voči. Už-už to vyzeralo, že sa pobijú, keď vtom sa Paško zdôveril, že aj jemu kedysi Katica povedala "áno", boli spolu šťastní, žili len jeden pre druhého. Avšak Katica nastúpila na službu a keď sa vrátila, necítila k nemu vôbec nič. Preto bol Paško nahnevaný. Po tom, čo sa to Niko dozvedel, bol z toho smutný a nešťastný. Pobral sa teda ku Katici, aby mu to vysvetlila. Všetko sa vyjasnilo, ona sa totižto v službe zmenila, mala radšej trochu toho "panského", čo Paško vôbec nemal. Dávno naňho zabudla. Niko sa teda vrátil domov, avšak Katica prežila noc plnú strachu a obáv. Sama nevedela prečo, ale cítila sa tak.
Nasledujúci deň sa preto vybrala za Zandomem po radu, všetko mu vyrozprávala, a on jej sľúbil, že jedného z nich pošle preč, aby do seba nemohli rýpať. Tak sa i stalo, Zandome si zavolal Paška a vysvetlil mu, že ak chce Katicu, mal by mať trochu viacej prostriedkov na rôzne Katine výstrelky (móda a pod). Navrhol mu, aby nastúpil do služby s mesačným platom. Paško napokon pristal a tak sa na chvíľu stráca z dejovej línie.