referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Jerome David Salinger: Kto chytá v žite
Dátum pridania: 04.05.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: wustar
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 249
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7.4
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 12m 20s
Pomalé čítanie: 18m 30s
 
Skúša, koľko alkoholu zvládze. V niektorých lokáloch mu ešte nenalejú, inde to ide bez problémov. Holden sa podceňuje, myslí o sebe, že je zbabelý, lebo neznáša bitku a súperenie. Citová kríza sa dostaví tesne pred Vianocami, v čase, keď rodiny zdobia stromček a každý niekam patrí. Je zima a Holden často myslí na kačičky z mestského parku, kam sa uchýlia pred mrazom. Je presne v takej istej situácii ako ony, musia sa o ne postarať druhí. Holden vie, že nemá silu po prázdninách pokračovať na škole, a preto sa obáva prísť domov. Potulovaním a prepínaním síl ochorie, bude sa liečiť v sanatóriu, kde rozpráva svoj príbeh. Nechce hovoriť, čo bude potom, keď skončí liečenie. Nechce stratiť ľudskú spoločnosť, záleží mu, aby sa jej maličkým nič nestalo. Symbolicky vyznieva jeho prianie stáť pri okraji priepasti a chytať deti, ktoré sa hrajú na žitnom poli a netušia, že na jeho konci je priepasť - on ju už zbadal.

OBSAH:
Holden v sanatóriu začína rozprávať o svojom citovom kolapse pred rokom. Začal od toho dňa, keď odchádzal z Pencey. Je to súkromná stredná škola v Agerstowne v štáte Pennsylvánia. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov. Bola to fakt veľmi náročná škola.
Po prázdninách sa už do školy nevráti a starý profesor Spencer ho pozval, aby sa s ním prišiel rozlúčiť. Má chrípku, leží, Holden musí ísť k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadnúť z dejepisu, prešiel iba z angličtiny. Spencer sa ho pýtal, či ho vôbec nemrzí, že dosiahol také výsledky a že toto je už v poradí štvrtí škola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takáto debata po vôli, sľúbil starému profesorovi všetko, čo chcel, len aby už vypadol.
V internátnej izbe ho navštívi spolužiak Robert Ackley, ktorý býval v susednej izbe. Nedá sa mu slušne naznačiť, že vyrušuje. Holden mu z kufra musí vybrať už zbalené nožničky a on si strihá nechty a striasa ich na podlahu. Odchádza, až keď prišiel Stradlater. Ten sa chystá na rande a požiada Holdena,aby mu napísal kompozíciu - opis z angličtiny. Holden sa opýta, s kým ide na rande. Stradlater odpovedal, že s Jane Gallaghersovou. Holden si spomína, že predvlani bývala prakticky hneď vedľa ich domu. Stradlater odíde a Holden musí stále myslieť na Jane.
Večer Holden napísal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Keď sa Stradlater vrátil, Holden si nevšíma, či je spokojný alebo nespokojný s napísaným opisom a vyzvedá sa, či ho Jane nechala pozdraviť a kde boli. Nakoniec sa ho opýtal, či sa s ňou vyspal, načo mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden začal nadávať, následkom čoho sa pobili.

Holden sa rozhodol, že ešte toho dňa odcestuje. Pešo išiel na stanicu a odtiaľ vlakom do New Yorku. Sadol si do prázdneho kupé a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel ísť domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont. Bol večer, ale spať sa mu ešte nechcelo, preto zašiel do kaviarne na coca-colu, alkohol mu nenaliali, lebo ešte nie je plnoletý. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vrátil do hotela. Ráno sa išiel naraňajkovať do bufetu, kam prišli aj dve mníšky učiteľky. Rozpráva sa s nimi o škole, knihách... Príjemne sa mu s nimi diskutovalo. Po raňajkách si zmyslel, že kúpi sestričke Phoebe platňu. Pozoruje ľudí na prechádzke, hlavne jednu rodinku s malým synom, ktorý vyspevuje:,,Keď raz človek niekde v žite chytí ?človeka.'' Divadelné predstavenie, na ktoré po túlačkách po meste šiel so Sally Hayesovou, hoci ju pôvodne pozval do kina, nebolo až také zlé. Potom išli na klzisko, ale keďže korčuľovanie im nešlo dobre, šli si radšej sadnúť a občerstviť sa. Pri tej príležitosti sa ho Sally spýtala, či jej príde pomôcť ozdobiť stromček. Sľúbil jej to už v liste. Naraz Holdena napadlo, že by od všetkého najradšej utiekol. Mal pocit, že to s ním všetko pôjde dolu kopcom. Vtom dostal nápad. Ponúkol Sally, aby s ním niekde odišla do hôr, kde budú sami. Normálne ho tá myšlienka nadchla. Ujsť od všetkého ďaleko, preč, kde nie sú ľudia. Sally však jeho nápad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohádali sa a ona odišla domov sama.
Onedlho zavolal Jane, aby si s ním išla zatancovať, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednému známemu chalanovi, ktorý študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chvíľu sa rozprávali, ale potom musel odísť, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal ďalej a pil, až bol potom spitý namol. Zaplatil a po motaní v Central parku sa rozhodol, že pôjde pozrieť svoju sestru Phoebe

Domov sa vkĺzol potichu a zobudil Phoebe. Tá mu povedala, že rodičia sú na návšteve. Bola prekvapená, že Holden je doma a hneď tušila, že ho vyhodili zo školy. Holden jej všetko vysvetlil a potom sa ešte dlho rozprávali. Vtom prišli rodičia. Holden sa schoval do skrine a potom sa ticho vytratil z domu. Prichýlil ho priateľ Antolini, ktorý bol profesorom a nadránom odišiel. Túlal sa po meste. Rozhodol sa, že odíde na Západ a začne nový život, ale musí sa ešte rozlúčiť s Phoebe. Napísal jej krátky odkaz, že ju bude čakať v múzeu a poprosil jednu zamestnankyňu školy, aby jej ho doručila.
Phoebe prišla neskoršie, ale dotiahla so sebou veľký kufor a bola rozhodnutá, že ide s Holdenom. Po krátkej hádke povedal, že nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoče. To bolo všetko. Ke? prišiel domov, bol chorý a na jese? šiel do ?a?šej školy.

FORMA:
Autor patrí k tým americkým spisovateľom, ktorí preniesli hovorovú reč mládeže (frazeologizmy - na fľaku umrieť; módne slová - pekelne, senzačne, fakt) a slang (psina, klzko, flákači, zízať, trepať sa) do literárnej reči. Napriek tomu, že slang rýchlo starne, jazyk diela oslovuje aj dnešných mladých čitateľov.

,,Najväčšia psina ale bola, že sme sa na celom tom blbom klzku korčuľovali najhoršie. Vážne, najhoršie. A boli tam drevá, že by ste nad nami zaplakali. Sally sa v jednom kuse krivili členky, až ich mala prakticky na ľade. Nielenže to vyzeralo pekelne hlúpo, ale muselo ju to aj pekelne bolieť. Mňa to teda nebolelo. Div som z toho na fľaku neumrel. Musel byť na nás senzačný záber. A čo bolo na celej veci najhoršie, očumovalo nás tam aspoň 200 flákačov, ktorí nemali nič lepšieho na programe, len postávať okolo klzka a zízať na každého, ?o sa trepal na ľad.''

Jednou z predností diela je bohaté uplatnenie vtipných dialógov. Holdenovo rozprávanie nie je jednoliatym epickým prúdom, ale reprodukuje aj dialógy a zároveň komentuje názor alebo reakciu postavy:

- Ocko ťa zabije.
Pána, keď si tá niečo vezme do hlavy, tak to stojí za to!
- Nie, nezabije. V najhoršom prípade urobí zas strašný bengál a pošle ma do tej sprostej vojenskej školy. Nič horšie nespraví. A čo je hlavné, ja pri tom vlastne vôbec nebudem. Budem preč. Budem...no, asi v Colorade na tom ranči.
- Nedaj sa vysmiať. Veď nevieš jazdiť ani na koni.
- Že neviem? Teda náhodou viem. Bezpečne. Tam ťa naučia jazdiť na koni raz dva,- povedal som.
- Nebabri si to.- Babrala si ten flajster na lakti.- Kto ťa tak ostrihal? - spýtal som sa jej. Právo som si všimol, ako nemožne je ostrihaná. Príliš nakrátko.
- Do toho ťa nič, - povedala. Niekedy vie byť veľmi protivná. Fakt. Normálne protivná. - Zrejme si zas prepadol zo všetkých predmetov, - povedala veľmi protivne. Bola to vlastne svojim spôsobom sranda. Občas hovorí ako nejaký učiteľ a je to ešte len dieťa.
- Nie, - povedal som.- Z angličtiny som prešiel.''
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.