referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Otília
Štvrtok, 12. decembra 2019
Rudolf Sloboda: Rozum
Dátum pridania: 02.05.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kuto
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 830
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 
Kompozícia: 18 kapitol, priamo na seba nenadväzujú
Žáner: román
Literárne obdobie: literatúra po roku 1945 (slovenská)
Kedy a kde sa odohráva dej: okolo roku 1980, väčšinou v rozprávačovom rodinnom prostredí - v chatrči v Devínskej Novej Vsi

Zhrnutie: Filmový scenárista, hlavný hrdina a rozprávač románu, sa oddáva dvom hlavným problémom - práci na scenári a vyrovnávaniu sa so smrťou otca. Hľadá svoju identitu, podstatu vzťahov k blízkym a najbližším. Román má viacero významových rovín a odrážal nehybnosť spoločenských pomerov bez možnosti uskutočniť či naplniť zmysel individuálnej existencie. S týmto presvedčením sa končí i posledná veta románu.

Rozum - práve rozum hlavný hrdina často spomína, verí v neho a v jeho silu; ku koncu ho však, keď nenachádza žiadne východisko zo svojich problémov, preklína.

Postavy:

rozprávač
- filmový scenárista, nie príliš úspešný, no z času na čas sa mu podarí napísať aj dobrý scenár a zarobí.
- žije s manželkou a dospievajúcou dcérou v chatrči, kde majú neporiadok a postupne sa rozpadá
- mal problémy s alkoholom
- nemá problém začať si s inou ženou, dokonca aj keď to je žena najlepšieho kamaráta
- často sa háda s manželkou, nezaobíde sa to ani bez bitky, dokonca ju raz vyhodí aj z domu
- má rád iba svoje psy a gitaru, i keď na nej nevie hrať
- stále spomína na svojho už mŕtveho otca - má výčitky svedomia, lebo keď žil, nesprával sa k nemu tak, ako by si to bol zaslúžil, teraz na neho spomína s láskou, obdivuje ho

jeho otec
- odišla od neho manželka, matka dvoch detí, ktoré on potom vychovával sám
- pracovitý, dobrý človek, ľudia na neho radi a v dobrom spomínajú
- jeho deti sa k nemu za života nesprávali príliš pekne, potom keď bol chorý - mal rakovinu, sa mu to snažili vynahradiť
- hlavná postava si to uvedomuje až po jeho smrti, po celý čas sa s tým nevie vyrovnať, otec pre neho znamenal veľa

jeho manželka
- kedysi mala psychickú poruchu, no jej manžel sa podujal, že ju z tejto choroby dostane
- žena v domácnosti, ktorá však radšej chodí po obchodoch a susedách akoby mala umyť riad a poupratovať
- neskôr sa podujme pracovať
- hádavá, hašterivá ženská, zaujímajú ju iba peniaze a klebety
- stále sa háda s manželom a jeho sestrou kvôli ich dedičstvu

Jano Hodža
- rozprávačov priateľ, 3.krát ženatý
- doma je pod papučou, má hysterickú ženu
- zabije ho vlastná manželka pod vplivom alkoholu pri jednej z hádok a bitiek (zo žiarlivosti)

Uršuľa Hodžová
- scenárista s ňou bol neverný svojej manželke - zviedla ho raz, keď sa Jano zabudol vrátiť domov
- zabila svojho manžela, keď mala podozrenie, že s jednou ženskou čosi mal - bola to nešťastná náhoda, „len" ho ovalila po hlave

Dej:
Dej nie je príliš pútavý. Začína ako sa rozprávač typu “Ja“ vracia domov z nemocnice. Má problémy s vredmi, okrem iných. Autor zachytáva tvorivú a životnú krízu filmového scenáristu v stredných rokoch. Nerozumie si s manželkou, ktorá stále plače, že dedičstvo po jeho otcovi bolo nespravodlivo rozdelené, nevie si poradiť pri výchove svojej 15 - ročnej dcéry. Problémy má aj v zamestnaní, keď si so svojimi kolegami a nadriadenými nerozumie a nedokáže vytvoriť scenár, ktorý by mal úspech. Oddáva sa spomienkam na otca a zároveň sa snaží vymyslieť námet na scenár. Ďalej zachytáva scenáristov každodenný život, jeho jednoduché ba niekedy priam prízemné správanie. Zobrazuje, ako bol v nemocnici, ako sa doma hádal s manželkou, ako sa rekreoval v kúpeľoch, kde znova zradil svoju ženu.
nakoniec ako tvoril scenár na Dona Juana zo Žabokriek, ktorý nakoniec tak či tak nezožal autorov vysnívaný úspech.

V románe je množstvo opisov Bratislavského okolia, Záhorskej Vsi. Opis je realistický často až naturalistický. Podrobne vykresluje rozpadajúce sa časti domu a hromadiace sa haraburdy na dvore, čím taktiež utvára čitateľovi obraz o psychike postáv. V závere nečakane rozmýšľa o filozofoch, ako napr. Hegel, Marx, Kant, cituje ich a uvažuje nad ich učeniami. „Nechal som všetko tak a ľahol som si do postele. Myslím si: lepšie ako vrahom je byť samovrahom. Ale ani to nie je dobré. Nech je prekliata moja dôvera v rozum a nech je prekliata moja pýcha, keď som si myslel, že sa dá žiť s chorým človekom. Možno keby som mal inú povahu. A teda nebudem ani vrahom, ani samovrahom, ale zmiznem preč, zabudnem na psy, na túto búdu, na blchy a nikdy sa sem nevrátim."

Dôležité citáty:

„Choroba sa vždy môže zázračne skončiť uzdravením. Ale ten stav zbytočnosti a malosti sa nedá vydržať. Našťastie každý človek kdesi v hĺbke skrýva akúsi nádej, že nie je celkom zbytočný a že ho niekto ešte bude potrebovať, ba že urobí aj nejaký veľký čin. Táto výchova k veľkým okatým činom je pomýlená a najčastejšie na to prichádza muž v mojom veku, ktorý pochopil, že celý život nerobil nič dobré."

„Tie dlhé noci bez slov! Čo vymyslím pre svoj ďalší život? Môj stav, to už nie je ani skepsa, ani hnev, ani zúfalstvo. Je to priam smrť. Som mŕtva duša a som horší ako všetci zločinci sveta. Tí možno ospravedlňovali svoje zločiny povinnosťou, alebo túžili po bohatstve, ale otupenosť citov, ktoré sa mi motajú v hlave, to je smrť. Som zabitý človek." (posledná veta v románe)
 
Podobné referáty
Rudolf Sloboda: Rozum GYM 3.0170 583 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.