referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Roman, Romana
Nedeľa, 23. februára 2020
Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ
Dátum pridania: 06.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: malickaJ
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 994
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 4m 20s
Pomalé čítanie: 6m 30s
 
Autor začína knižku opisom jedného detského sna. Keď mal autor 6 rokov, chcel sa stať maliarom. Keď však ukázal kresbu „otvoreného“ a „zatvoreného“ hada s prehltnutým slonom nik jeho kresbu nechápal. Tak si vybral iné povolanie stal sa pilotom. Prispôsoboval sa svetu dospelých, ale v kútiku duše si uchovával svoj detský sen. Raz keď letel nad Saharou sa mu pokazil motor a musel núdzovo pristáť na púšti. Vtedy k nemu prišiel malý princ a detsky čudným hlasom ho poprosil, aby mu nakreslil ovečku. Pretože, však nevedel nakresliť nič iné len kresbu s hadom, nakreslil tú so zatvoreným hadom. Na jeho počudovanie chlapec povedal, že nechce zatvoreného hada, zhltol slona, ale ovečku. Po troch nevydarených ovečkách nakreslil ovečku v debničke. S tou bol malý princ spokojný.

Malý princ obýval malú planét B 612, na ktorej mal dve činné a jednu vyhasnutú sopku. Každé ráno malý princ vytrhával malé výhonky baobabov. Na svojej maličkej planéte bol sám a potreboval priateľa. Keď mu bolo smutno díval sa na západ slnka.

Raz sa malý princ spýtal, či ovečky žerú aj kvetiny s tŕňmi. Pilot mu odpovedal že áno. Bol zaneprázdnený opravou motora a povedal, že tŕne sú kvetinám na nič, že je to od nich číra zlomyseľnosť. Zaoberal sa predsa ako dospelý vážnymi vecami. Malý princ bledý od hnevu povedal: „Ak má niekto rád kvetinu, jedinú svojho druhu, aká nerastie na ostatných miliónoch a miliónoch hviezd, postačí mu, aby bol šťastný, keď sa na tie hviezdy zadíva. Povie si: Moja kvetina je niekde tam... Ale ak ovečka kvetinu zožerie, bude to preňho, akoby odrazu všetky hviezdy zhasli! A to vraj nie je dôležité.“ Pilot mu sľúbil, že ovečke nakreslí náhubok, aby nezožrala jeho ružu.

Autor čoskoro tú ružu spoznal lepšie. Princ rozprával, ako vyrástla zo semienka priviateho ktovie odkiaľ. Rozkvitla tajuplne pri východe slnka. Ruža chcela, aby ju polieval a chránil pred prievanom. Malý princ, hoci mal ružu rád , bral jej bezvýznamné reči vážne a cítil sa nešťastný. Vravel: „Nemal som ju počúvať, kvetiny netreba nikdy počúvať. Treba sa na ne dívať a vdychovať ich vôňu. Tá moja napĺňala vôňou celú planétu, ale ja som sa nevedel z toho tešiť. Vtedy som nevedel nič pochopiť! Mal som ju posudzovať podľa skutkov, a nie podľa slov. Zaplavovala ma vôňou a jasom. Nemal som nikdy utiecť! Mal som za jej priehľadnými úskokmi vytušiť, aká je nežná. Kvetiny si tak protirečia! Ale bol som primladý, aby som ju vedel mať rád. Rozlúčil sa s ružou a odišiel. Na svojej ceste navštívil rôzne planéty.

Na prvej planéte býval kráľ, ktorý však nemal komu vládnuť. Jeho spôsoby však boli kráľovské. Malý princ chcel vidieť západ Slnka. Keďže kráľ vyhlásil , že je svetovládca, poprosil ho, aby prikázal slnku , aby zapadlo. Kráľ mu odpovedal: „Od každého treba žiadať len to, čo môže dať. Autorita sa zakladá predovšetkým na rozume. Ak prikážeš svojmu ľudu , aby s šiel hodiť do mora, urobí revolúciu.“ Kráľ ho chcel menovať sudcom. Princ však chcel odísť. Keď odchádzal, krá ho menoval svojím vyslancom.

Na druhej planéte býval márnivec, ktorý bol rád, že ho má kto obdivovať. Vždy , keď malý princ zatlieskal, márnivec nadvihol klobúk a skromne pozdravil. Malý princ sa spýtal čo to znamená obdivovať. Odpovedal mu: „Obdivovať znamená uznať, že som najkrajší, najlepšie oblečený a najinteligentnejší človek na planéte.“

Na ďalšej planéte býval pijan, ktorý pil preto lebo sa hanbil, že pije.

Štvrtá planéta patrila biznismanovi, ktorý bol zaujatý len počítaním hviezd, ktoré si takto privlastnil.

Na piatej planéte bol lampár, ktorý každú minútu zažínal a zhasínal jednu pouličnú lampu. Malý princ si pomyslel: „Možno je tu prítomnosť tohto človeka nezmyselná. A predsa má väčší zmysel ako život kráľa, márnivca, biznismana a pijana. Aspoň jeho práca má zmysel. Keď rozsvieti lampu, akoby nechal narodiť o hviezdu, alebo kvetinu viac. Keď lampu zhasne, akoby kvetinu alebo hviezdu uspal. Je to pekné zamestnanie. A je naozaj užitočné, pretože je pekné.“

Šiesta planéta patrila zemepiscovi, ktorý však nikde nebol, hoci napísal veľa hrubých kníh.

Siedma planéta bola Zem. Tu sa stretol s líškou, s ktorou sa spriatelil tým, že si ju skrotil.

Objavil aj záhradu plnú ruží, podobných tej jeho. Bol veľmi sklamaný. Líška mu pri odchode prezradila tajomstvo: „Dobré vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné. Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou. Ľudia zabudli na túto pravdu, ale ty na ňu nesmieš zabudnúť. Ty budeš vždy zodpovedný za všetko, čo si skrotíš. Si zodpovedný za svoju ružu.“

Na ôsmy deň stretnutia s pilotom malý princ odišiel. Pilot si naňho spomenul vždy, keď sa zahľadel na hviezdy.

Téma - Autor opisuje svoje stretnutie s malým princom, jeho zážitky z putovania po svete

Autorský zámer - Autor s rozhovoroch s malým princom nabáda nielen detského čitateľa, ale aj dospelého uvažovať nad skutočnými životnými hodnotami, nad skutočným zmyslom života.
 
Podobné referáty
Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ 2.9163 982 slov
Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ 2.9242 3512 slov
Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ GYM 2.9277 1151 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.