referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Otília
Štvrtok, 12. decembra 2019
Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
Dátum pridania: 26.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tinussska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 815
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 
(1822 – 1876)

Janko Kráľ sa narodil 24. 4. 1822 v Liptovskom Mikuláši. Jeho predkovia boli poddaní sedliaci. Študoval v Levoči a v Kežmarku, kde sa pridal k slovenskej skupine prebudenej mládeže. V roku 1842 odišiel do Bratislavy ukončiť teologické štúdiá. Tam sa dostal medzi Štúrovcov. Keď v roku 1843 odvolali Ľ. Štúra z katedry, na protest opustil štúdiá. V roku 1848 spolu s Jánom Roteridesom oboznamovali po dedinách ľud s Dvanástimi bodmi o slobode a rovnoprávnosti sedliakov a želiarov a spievali revolučné piesne. Dragúni ich však zlapali a uväznili v Šahách a Pešti. V januári 1849 boli vyslobodení. V roku 1849 J. Kráľ ďalej verboval piesňami dobrovoľníkov. Potom pracoval v štátnych službách ako úradník. 23. 5. 1875 zomrel v Zlatých Moravciach na infekčnú chorobu.

Literárna tvorbaSmrť Svatopluka, krále velkomoravského; Povesť; Zabitý; Duma bratislavská; Potecha; Orol; Kríž a čiapka; ...

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Dej:

Autor opisuje dedinku pri Váhu, slobodný život na salaši a život tichej chudobnej rodiny, ktorá všetku svoju nádej vkladá do jediného syna Janíka. Syn je však od malička hrdý, ukrutný, divý, samotársky. Nikoho si neváži a nikdy nie je veselý. Otec ho len od malička mláti a mama ho len plačom napomína. Zakliata panna zláka divného Janka do hlbín rieky. Junák, ktorý sa odvážil oslobodzovať zakliatu pannu, musel byť neobyčajným človekom – divným a divým. Na sviatok Vstúpenia sa Janko vyberie po večeri do temnej noci. Rozhodne sa, že oslobodí zakliatu pannu. Starí ľudia hovoria o zakliatej panne, ktorá vychádza práve na sviatok Vstúpenia presne o polnoci. Janík prichádza na breh rieky Váh. Tu vidí zakliatu pannu uprostred Váhu a vrhne sa do vody, aby ju zachránil. Ráno ho nájde pastierik idúci dolinôčkou mŕtveho na brehu Váhu. Pastier prichádza do dediny a prináša novinu o Janíkovej tragickej smrti.

Analýza diela 

Autor štylizuje túto časť tak, akoby túto povesť ľudia rozprávali. Krátky záverečný epilóg zobrazuje posmrtné splynutie hrdinu s prírodným okolím. Postava pastierika, idúceho dolinou, pripomína úvodný obraz idylickej prírody z prvej časti básne. Teraz však hovorí o Janíkovej smrti. Prometeovský hrdina s titanským činom hynie pre rozpor medzi vidinou a skutočnosťou. Je to základný konflikt romantického pocitu života. V závere balady však vzdor a titanstvo z obrazu hrdinu miznú, čo naznačujú zdrobneniny. Idyla tak víťazí nad tragikou, láska nad vzdorom, objektívny svet nad subjektívnou rozorvanosťou. Ideovým zámerom balady napriek jej pochmúrnosti a tragike je šľachetná obeť za blízkeho. Balada je citovosťou romantická, ale zobrazením života realistická. Hrdina túži po plnosti života, ale v zápase o uskutočnenie svojho sna hynie. Nechce sa zmieriť s danou situáciou. Balada vyzdvihovaním odvahy vzbúriť sa proti zvyčajnému spôsobu života zodpovedala rozhodnutiu Štúrovcov zmeniť osud národa.

Zaradenie autora – Slovenský romantizmus a preromantizmus (1830 – 1850)

Téma – právo človeka na vlastnú identitu

Žáner – balada

Časové zaradenie diela a jeho prostredie – dej sa odohráva v 19. storočí v dedinke pri Váhu.

Charakteristika hlavných postáv:

Janko – hrdý, ukrutný, divý, samotársky. Nemal žiadnych priateľov. Chodil v čiernom dlhom kepeni. V každom človeku videl nenávisť a hnev. Bol tvrdohlavý, túžil vykonať hrdinský čin a neodradila ho ani povesť o zakliatej panne vo Váhu.

Mužík so ženičkou – dobrí, skromní, jednoduchí

Konflikt – hrdina hynie pre rozpor medzi vidinou a skutočnosťou. Je to základný konflikt romantického pocitu života.

Kompozícia – autor použil rým aa bb cc.

Hlavná myšlienka – Nespokojnosť so spoločenskou situáciou, túžba vykonať veľký čin v prospech iného. Idyla víťazí nad tragikou, láska nad vzdorom, objektívny svet nad subjektívnou rozorvanosťou.

Jazykové a umelecké prostriedky:

prirovnanie – medzi nimi žije ako otec v rodinke; pole ako jedna čierna šatka; ...
zdrobneniny – ženička, hlavička, lúčičky, pastierik, dolinôčka, vetríček, vodička, ...
personifikácia – moja duša letí, ...
epiteton – bôľna duša, čiernoperní vtáci, ...
metafora – zastreli tiché háje temnými hábami, ...
básnická otázka – Prečo tie psy tak okolo košiara štekajú?
archaizmus – groš

Vlastný názor na dielo – Dielo sa mi páčilo, pretože bolo ľahké na pochopenie a bolo aj na zamyslenie.

Citát z diela:

„Lebo hocaj i najlepšie
sa u bohatých žije,
hej, ale na hriešnu dušu,
ver aj strach nedobrý je!“
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.