Obsah diela


Prvý spev sa začína oslavou Jánošíka a jeho družiny. Jánošík tu výzorom aj vlastnosťami zodpovedá ľudovej tradícii. Je dobrý k chudobným a prísny k bohatým. Pomáha ľudu a je štedrý:
Merá nám on merá , dukáty z klobúka,
Červenú angliu od buka do buka. (1)

Jánošík so svojou družinou vzbudzuje rešpekt u pánov až v Budíne. Prvý spev končí žalospevom nad Jánošíkovým zlapaním a skorým koncom, ktorý si uvedomuje celá jeho družina:
Zahučali hory, zahučali doly-
zanôtili chlapci: „ Boli časy, boli!
Boli časy boli, ale sa minuli-
po maličkej chvíli minieme sa i my! (2)


V druhom speve je vykreslené Jánošíkovo zlapanie a uväznenie. Jánošík tu má nadprirodzené schopnosti. Je neporaziteľný vďaka svojej sile, ktorú má ukrytú v zázračnej žilke v opasku:

Jánošík junošík obzriže sa hore-
Už je kolem teba drábov celé more. (3)

A čo by vás nemcov boli za tri svety,
To ste Janíčkovi iba pod pôl päty. (4)

Jánošík je však zlapaný a uväznený vďaka zrade. Baba z pece zakričí:

„Nasypte mu hrachu, budete bez strachu!“
„Rúbte mu do pása, to je jeho spása!“ (5)

Po zlapaní sa Jánošík pýta svojich väzniteľov, koľko rokov oni zdierajú ľud, keď jeho idú súdiť za päť rokov boja. Odmieta si vykúpiť slobodu zlatom zo svojich pokladov:

„Vymeniť?- a načo? Vy psohlavci vzteklí!
Nie!- teraz ma zjedzte, keď ste ma upiekli!“ (6)

V treťom speve Jánošík ako postava nie je prítomný. K Jánošíkovi prichádza duša ľudu v podobe dievčiny, aby vyjadrila svoj žiaľ a rozlúčila sa s ním:

Janíčko, Janíčko, ty moje srdiečko-
Ohlás sa, kdeže si, nesiem ti perečko! (7)

V štvrtom speve sa Jánošík stáva romantickým hrdinom. Vo sne je voľný, no v skutočnosti je pripútaný ku skale.