Autor tu charakterizuje bezradnosť slovenského národa po revolúcii.
Jánošík ako postava sa stáva prítomným v rodiacich sa mýtoch a povestiach o jeho živote. Ľud si rozpráva o jeho pokladoch a zmŕtvychvstaní. V poslednom, alegorickom speve (Zjavenie) sa Jánošík sa Jánošík sedem rokov po jeho smrti stáva ženíchom kráľovnej víl a stáva sa nesmrteľným v dušiach slovenského ľudu.




Charakteristika postáv

Jánošík a jeho družina :

Jánošík so svojou družinou býva ukrytý v horách. Poddaný ľud v ňom videl svojho hrdinu,
dôveroval mu a spoliehal sa naňho. On vedel, že ľudia sa naňho spoliehajú a nesklamal ich. Zbíjal, pretože chcel aspoň trochu zlepšiť situáciu utláčaného ľudu. Snažil sa priniesť mu slobodu, za ktorú nakoniec položil aj vlastný život. Jeho družina mu bola oddaná a pomáhala mu uskutočňovať jeho poslanie.


Bohatí páni:

Páni mali strach z Jánošíka a jeho družiny. Snažili sa ho za každú cenu dolapiť a zabiť, čo sa im nakoniec pomocou zrady aj podarilo.




Problémy a konflikty

Postava Jura Jánošíka nie je v tejto básnickej skladbe zobrazená na základe skutočných historických faktov, ale autor ho vykresľuje ako symbol boja proti bezpráviu a útlaku prostého slovenského ľudu. Stal sa zidealizovaným národným hrdinom, ktorý sa vracia k svojmu biednemu ľudu i po vykonanej poprave a v jeho vedomí je tým nesmrteľný. Autor pomocou umeleckých obrazov poukazuje na sociálnu nerovnosť a nespravodlivosť v krajine. Jánošík bol jedinou nádejou utláčaných, jediný kto im pomáhal. Bohatým bral a chudobným dával. Autor vyjadruje prostredníctvom Jánošíka a jeho boja i aktuálnu myšlienku svojej doby – revolučný boj za odstránenie sociálneho útlaku a túžbu po nastolení nového spoločenského poriadku. Ján Botto, rovnako ako aj ostatní štúrovci nebol spokojný s prítomnosťou, ale zachovával vieru v zlepšenie.
„ on príde a prísť musí ten veľký deň súdu
a za stôl zasadne pravda môjho ľudu.“ (15)



Štýl

Smrť Jánošíkova je lyricko – epickou skladbou s prevahou lyriky. V celej skladbe môžeme nájisť protiklady – kontrasty medzi kladom a záporom. Celá skladba je písaná štúrovským jazykom, avšak vyskytuje sa v nej veľké množstvo ľudových slov a archaizmov.

Kompozícia:

Básnická skladba sa skladá z predspevu a deviatich spevov. Dejová línia je slabá, bez epizód. Väčšina básne je písaná 12 – slabičným veršom. Strofy sú v úvode 4 – veršové, potom 8 až 10 – veršové.