referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hilda
Streda, 11. decembra 2024
Klasicizmus
Dátum pridania: 01.02.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Tegi
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 289
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 8.9
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 14m 50s
Pomalé čítanie: 22m 15s
 

17. - 18. storočie

SPOLOČENSKO-HISTORICKÉ POMERY
Sedemnáste storočie prebiehalo v znamení pokroku vedy a záujmu o vesmír a prírodne deje. Silu nadobúda hlas mysliteľov, ktorí vystupovali proti vplyvu šľachty a cirkvi na kráľovskú moc; kritizovali absolutistické monarchie; obdivovali parlamentné zriadenie v Anglicku. Vláda sa podľa nich mala usilovať o blaho ľudu – čo najmenej potláčať slobodu jednotlivca. Cirkev sa stáva terčom kritiky, Voltaire ju označuje za prekážku pokroku. Skončenie dlhotrvajúcich vojen (30-ročná vojna) zapríčinilo prehĺbenie krízy feudalizmu; nastáva rozmach buržoázie – urýchľuje sa rozvoj priemyslu a obchodu; vznikajú manufaktúry – rozklad cechového zriadenia; Američania vyhlasujú nezávislosť (1776), volanie francúzskych radikálov po reformách vrcholí revolúciou (1789).

KLASICIZMUS V EURÓPE
Slovo klasicizmus je odvodené z latinského classicus čo znamená vynikajúci, vzorový. Klasicizmus je umelecký smer, ktorý vznikol a vyvrcholil vo Francúzsku v 17.st. v dobe rozkvetu absolutistickej monarchie za vlády Ľudovíta XIV. (Kráľ Slnko). Filozofickým základom klasicizmu sa stáva racionalizmus a tým sa myslenie oslobodzuje od náboženstva. Je to myšlienkový smer považujúci rozum za jediný alebo rozhodujúci zdroj poznania. V umení presadzoval rozumovú disciplínu. Zakladateľom je René Descartes, ktorý je známy svojím výrokom: „Myslím, teda som!“ (Cogito ergo sum; výrok hovorí, že jediným pevným bodom, o ktorom sa nedá pochybovať je predstava seba samého ako mysliacej bytosti). Vzorom pre klasicizmus bola antika, antické umenie (podstata prírody a človeka je vystihnutá ako večná; orientácia skôr na rozum než na cit; záujem o myšlienky a skúsenosti univerzálnej platnosti; jasný, striedmy a dôstojný štýl). Umelci klasicizmu sa inšpirovali vetou : „Krásne je len to, čo je pravdivé“ (tzv. kŕčovitá krása). Hľadali a obdivovali krásu v pravde. Zmysel umenia videli v napodobňovaní prírody a všetkého čo je v nej pravdivé, podstatné a nemenné. Umenie je tu prispôsobené prevažne potrebám dvornej spoločnosti.

UMENIE KLASICIZMU
V hudbe prevažovala rytmika a piesňová melodika. Presadili sa W.A. Mozart, J.Haydn, L. van Beethoven.
Architektúra sa vo Francúzsku rozvinula za Ľudovíta XVI. Stala sa predovšetkým slohom pamätníkov a monumentálnych stavieb. Známym architektom bol Friedrich Schinkel. Známe pamiatky: Víťazný oblúk v Paríži, Kapitol vo Washingtone.
Vo výtvárnom umení sa najviac presadil dvorný maliar Napoleona Jacques Louis David.
Najznámejšim sochárom z obdobia klasicizmu sa stal Antonio Canova (autor sôch s námetmi z antickej mytológie)

LITERATÚRA KLASICIZMU
Klasicisti sa snažili o umenie najvyššej kvality, čím vznikli presné pravidlá formy, ktoré museli všetci rešpektovať. Francúzsky teoretik klasicizmu Nicolas Boileau Despréaux [nikola boaló depréó] v diele Básnické umenie formuluje tieto požiadavky:

         • Harmonická súmernosť
         • Jasnosť a logika
         • Jednoduchý dej bez odbočení
         • Presnosť jazykového vyjadrenia 
         • Dodržanie čistoty žánru (prelínanie žánrov nebolo prístupne)

Literatúra klasicizmu sa delila podľa pravidiel na žánre (druhovo žánrová diferenciácia) – vysoké a nízke. K tým vysokým sa zaraďovali odá, elégia, epos a tragédia. Spracúvali sa tu vznešené (historické, nadčasové) námety a ich hrdinovia pochádzali z vysokých spoločenských kruhov (vládcovia, šľachta – napr. P. Corneille: Cid ). K nízkym žánrom patrí bájka, satira, komédia. Námetom bol život nižších spoločenských vrstiev (mešťania, sluhovia). Nachádzajú sa tu neurodzené postavy (napr. úžerník v diele Moliera: Lakomec) a majú prevažne komický charakter.

Súlad krásy, pravdy a dobra (tzv. najvyšší zákon umenia) musel byť súčasťou každého diela. Autori uprednostňovali rozum pred citom; spoločenský a štátny záujem pred osobným; povinnosti pred láskou. Nevykresľujú človeka takého, aký je, ale takého, aký by mal byť - v dielach vystupuje buď dobrý ideál (ideál doby), alebo jeho protiklad (nesústreďujú sa na jednotlivé črty človeka, ktorými sa ľudia odlišujú, ale na všeobecné črty a vytvárajú typy postáv, ktoré zodpovedali dobovému vkusu napr. lakomec (Harpagon), statočný hrdina (Cid), oklamaná milenka). Klasicistickí autori spravidla otvorene neprejavujú osobné názory a vzťah k dobovej problematike.

V období klasicizmu nastal búrlivý rozvoj drámy, vývoj poézie bol omnoho skromnejší. V klasicistickej poézii prevláda rozum a úvaha nad citom. Najčastejšie sa objavuje opisná, úvahová a satirická báseň.

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Klasicizmus SOŠ 2.9537 1756 slov
Klasicizmus SOŠ 2.9679 1102 slov
Klasicizmus SOŠ 2.9897 350 slov
Klasicizmus GYM 2.9819 378 slov
Klasicizmus GYM 2.9693 597 slov
Klasicizmus GYM 2.9925 1616 slov
Klasicizmus SOŠ 2.9760 300 slov
Klasicizmus SOŠ 2.9689 3597 slov
Klasicizmus GYM 2.9920 476 slov
Klasicizmus GYM 2.9949 1094 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.