MOLIERE (1622-1673, vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin [poklén])
Získal právnické vzdelanie, pôsobil ako herec, riaditeľ divadla. Zomrel počas jedného z divadelných predstavení. Ako dramatik sa pridŕžal dvoch vzorov: domácej frašky a talianskej komédie. V odvážnych satirických veselohrách zosmiešňoval pokrytectvo, šľachtickú povýšeneckú morálku, cirkev. Celkovo napísal 33 komédii, z ktorých vyše polovica tvorí základ komediálneho repertoára všetkých divadiel.
• MIZANTROP (gréc. misó, misien - nenávidim; anthropos - človek)
Je to človek, ktorý nenávidí ľudí a stráni sa ich. Kritiku tu obracia voči vypočítavosti šľachty.
• TARTUFFE
Hra, ktorá odhaľuje pokrytectvo a svätuškárstvo. Svojou hlavnou postavou mierila proti cirkvi.
• LAKOMEC – komédia
Vysmieva sa ľudskej vlastnosti – lakomstvu, ktoré deformuje charakter človeka, ničí vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi.
Útvar: charakterová komédia v próze
Námet: antika (Plaut – Komédia o hrnci)
Hlavné postavy:
Harpagon – 56 ročný vdovec, otec Kleanta a Elizy. Krajné skupánstvo ho tak zdeformovalo, že okrem peňazí nevidí nič. Nedopraje ani sebe, ani deťom (Kleant musí hrať, aby si mohol kúpiť oblečenie). Žije v neústalom strachu zo straty peňazí, je úžerníkom. Jeho vzťah k peniazom robí z neho otroka. La Fléche o ňom hovorí s dohadzovačkou Frozinou: „Pán Harpagon je človek zo všetkých najneľudskejší a smrteľník zo všetkých smrteľníkov najtvrdší a najskúpejší. Nieto služby, ktorá by jeho svedomie prinútila otvoriť ruku. Chváli, uznania, láskavosti v slovách a priateľstvá sa uňho nájde toľko, koľko len chcete, ale o peniazoch ani reči. A proti slovu dať má taký odpor, že nikdy nepovie: daj, Bože, dobrý deň – aj ten by chcel iba požičať. Neverím, že by si ho mohla presvedčiť, ak ide o peniaze. Keď zazrie žobráka, dostane kŕče. Peniaze pýtať od neho, - to akoby si ho smrteľne ranila, prebodla mu srdce, vybrala mu vnútornosti.“
Valér – šľachtic z Neapola. Ľúbi Elizu a vnikne do domu Harpagona ako sluha. Bystrý stratég, rozohráva hru tak, aby nakoniec Harpagonovi prešli cez rozum.
Kleant – Harpagonov syn, súperí s otcom, nechce sa dať celkom spútať nezmyselným životom tejto rodiny. Miluje dievča Marianu. Je šľachetný, chcel by pomôcť aj jej matke, obe totiž žijú v chudobe.
Eliza – dcéra Harpagona, je krásna, nesmelá, milujúca Valéra.
Frozína – dohadzovačka, majster v lichôtkach a znalec ľudí.
Dejová línia: Dej tejto komédie sa odohráva v Paríži, kde žil mešťan Harpagon, ktorého celé okolie poznalo ako najväčšieho lakomca a skupáňa. Svojmu služobníctvu nariaďoval aj 30 dní pôstu, vlastnej dcére a synovi nedal ani korunu a sebe sa bál kúpiť nové šaty, aby náhodou neschudobnel. Jeho dcéra Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valèrom, syn Kleant miluje chudobnú dievčinu Mariannu. Tú si však chce vziať Harpagon, Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou a Elizu hodlá vydať bez vena za starnúceho boháča Anselma. Kleant si che požičať peniaze na vysoký úrok a zistí, že jeho sprostredkovateľ zariadil pôžičku u najväčšieho úžerníka – jeho otca. Kleant sa hanbí, že jeho otec prekonáva najväčších úženíkov. Dohadzovačka Frosina presvedčí Harpagona, že sobáš s Mariannou bude preňho výhodný, zatiaľ čo Mariannu presviedča, že jej starý ženích čoskoro zomrie a dievča bude bohatou vdovou. Keď Harpagon zistí, že sa mu stratili jeho peniaze, ktoré šibalský sluha La Flèche iba ukryl, je ochotný vydať na šibenicu kohokoľvek, i svojich najbližších a sám sa obesiť. Po ubezpečení, že skrinka s peniazmi sa mu vráti a že Marianna a Valér sú vlastne Anselmovými deťmi, Harpagon dáva súhlas na ich svadbu s Kleantom a Elisou, najmä keď všetky svadobné náklady uhradí pán Anselm – v skutočnosti don Thomas d’ Alburci.
Kompozícia: Je to komédia v piatich dejstvách, ktorá je napísaná v próze, čo odporovalo klasicistickému vkusu. Zápletka nie je dôležitá, v popredí je pohľad na lakomca zo všetkých strán. Rozuzlenie je nečakané, prekvapujúce (Anzelm je stratený otec Valéra a Mariany). Moliere tu využíva zámenu postáv – Valér sa vydáva za sluhu, Anzelm je neapolský šľachtic. Autor zaplnil komédiu osobitnými postavičkami sluhov, ktorí sú verne na strane svojho pána a svojím konaním práve oni posúvajú dej dopredu (Šidlo – Valérov sluha, Frozína - dohadzovačka).
Forma:
Autor využíva všetky druhy humoru:
• Situačný (takmer fraška) – napr. sluha Jakub v dvoch podobách (kuchár a kočiš)
• Slovný humor – využívajúci hyperbolu (nadsázku), napr. Frozína lichotí zjavu Harpagona
Moliere využíva komiku gesta, oblečenia, celkového výzoru postavy.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Klasicizmus
Dátum pridania: | 01.02.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Tegi | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 289 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 8.9 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 14m 50s |
Pomalé čítanie: | 22m 15s |
Podobné referáty
Klasicizmus | SOŠ | 2.9537 | 1756 slov | |
Klasicizmus | SOŠ | 2.9679 | 1102 slov | |
Klasicizmus | SOŠ | 2.9897 | 350 slov | |
Klasicizmus | GYM | 2.9819 | 378 slov | |
Klasicizmus | GYM | 2.9693 | 597 slov | |
Klasicizmus | GYM | 2.9925 | 1616 slov | |
Klasicizmus | SOŠ | 2.9760 | 300 slov | |
Klasicizmus | SOŠ | 2.9689 | 3597 slov | |
Klasicizmus | GYM | 2.9920 | 476 slov | |
Klasicizmus | GYM | 2.9949 | 1094 slov |