JEAN DE LA FONTAINE [fontén] (1621 – 1695)
Komponoval svoje bájky ako malé drámy, v ktorých mohol vďaka alegorickosti tohto útvaru podať obraz spoločnosti vo Francúzsku v 17. storočí. Písal bájky napr. o pokrytectve, klamstve, intrigách a dvojakom metri spravodlivosti.

• BÁJKY (1668-1694)
Dvanásťzväzkové dielo, v ktorom nadviazal na svojich veľkých predchodcov, počínajúc Ezopom. Zbavil ich však mravnej poučnosti a podal satirický obraz doby. Zastával sa vždy obyčajných ľudí a zdravého rozumu.

Opakom vznešenej klasicistickej tragédie bola talianska komédia – commedia dell’arte, ktorá bola veľmi obľúbená u ľudového publika. Hry nemali pevnú stavbu, herci improvizovali podľa stručného obsahu. Je to typ improvizovanej komédie s ustálenými postavami. Medzi predstaviteľov patril CARLO GOLDONI (diela – Sluha dvoch pánov, Mirandolina, Grobiani).


OSVIETENSTVO
Je to myšlienkové hnutie 18.storočia, ktoré sa rozvíjalo v Európe – hlavne v Anglicku a Francúzsku. Usilovalo sa v mene rozumu a vedy o prekonanie náboženskej ideológie a absolutizmu. Presadzovalo slobodu myslenia a presvedčenia. Zdôrazňovalo, že ľudia sú si od prírody rovní, teda nemá sa im vládnuť despoticky, ale osvietene. Tieto myšlienky podporovalo meštianstvo, ale aj časť aristokracie a dokonca aj niektorí panovníci, pretože ich mohli využiť na upevnenie svojej moci. Tak vznikol v Rakúsku tzv. osvietenský absolutizmus počas panovania Márie Terézie, a jozefinizmus počas panovania Jozefa II.
Najdôležitejším znakom osvietenského umenia je predovšetkým vzájomná súhra rozumu a citu. V jeho vývoji sa vyskytovali dve koncepcie. Prvá, staršia súvisí ešte s klasicizmom a zdôrazňuje rozum a rozvahu. Druhá súvisí s preromantizmom a na prvom mieste zdôrazňuje individuálnosť citu a inštinktu. Tým vlastne oslobodzujú tvorbu od prísnych predpisov klasicizmu a otvárajú cestu ďalšiemu rozvoju umenia.
V literatúre sa zvlášť prejavovala didaktická a osvetovo-vzdelávacia tvorba.

Francúzska literatúra

CHARLES-LOUIS DE MONTESQUIEU [monteskjo] (1689 - 1775)

JEAN-JACQUES ROUSSEAU [rusó] (1712 - 1778)
Filozof a románopisec, ktorý od mladosti žil tuláckym životom, prestúpil na katolicizmus a následne späť na protestantizmus. Prežil niekoľko ľúbostných vzťahov, ktoré ovplyvnili jeho tvorbu.

• JÚLIA ALEBO NOVÁ HELIOSA – román v listoch
Je tu vykreslený tragický ľúbostný vzťah učiteľa Saint-Preuxa a jeho žiačky Júlie d’Etanges. Jej otec ju zasnúbi šľachticovi z Womarovi. Neskôr sa učiteľ stáva priateľom manželov. Autor tu vykreslil alpskú prírodnu scenériu a hlboké a ušľachtilé city. Je to Základné dielo rousseauizmu.


DENIS DIDEROT [didró] (1713 - 1748)
Francúzsky osvietenský filozof, spisovateľ, teoretik umenia a výtvarný kritik. Bol hlavným organizátorom Encyklopédie.

• ENCYKLOPÉDIA (1751 - 1765)
Mala 35 zväzkov. Bola pokusom o zhrnutie dovtedajších vedomostí. Uplatnil tu poznatky z najrôznejších odborov, z filozofie a remesiel. Pri jej zostavovaní sa boril v nesmiernych prekážkach.

VOLTAIRE [voltér] (1694 – 1778; vlastným menom Francois Marie Arouet)
Filozof, historik, publicista, politik a všestranný beletrista. Za života veľa cestoval a dostalo sa mu významných pôct. Bol viackrát väznený za svoje protifeudálne a proticirkevné názory.

• CANDID ALEBO OPTIMIZMUS – filozofický román
Dobrodružný cestovateľský príbeh s hlbším filozofickým zmyslom. Autor tu vyjadruje svoj pesimizmus nad ilúziami potvrdený záverečnými slovami : „Pracujme a zanechajme mudrovanie. To je jediný spôsob, ako urobiť život trochu znesiteľným.“

• PROSTÁČIK – poviedka
Hrdinom je naivný Huron, ktorý sa na svet pozerá úprimným neskazeným pohľadom divocha, čim sa ešte viac zdôrazňujú neduhy absolutistického Francúzska.


Anglická literatúra

DANIEL DEFOE [difou] (1660 - 1731)
Spisovateľ, priekopník novinárstva.

• ROBINSON CRUSOE – dobrodružný román o stroskotanom námorníkovi

JONATHAN SWIFT [svift] (1667 - 1745)

• GULLIVEROVE CESTY – román
Má 4 diely. Satiricky je tu stvárnený opis Anglicka, ktorý rozpráva Gulliver obyvateľom utopických ríš.