A čo by vás, nemcov, bolo za tri svety,
to ste Janíčkovi iba pod pol päty.
A čo by ste z neba ako dážď padali,
to ste Janíčkovi len pod palček malí.( )

Veľmi často frekventovaným umeleckým prostriedkom sú zdrobneniny:

Čo ťať doň budete ako v hore do pňä,
košelečka jeho krvou nezamokne. ( )

Botto v tomto diele používa gradáciu.

Raz junák zapískne – z dvanástich pušiek blyskne;
druhý raz zapískne – tisíc chlapov zvískne;
tretí raz zapískne – šabličky zazvonia ( )

Pravdepodobne posledným najpoužívanejším básnikovým umeleckým prostriedkom je personifikácia:

Noc je. Spí čierno mesto sťa ten tyran starý-
spí, spí, no strach jak mura sedí mu natvári,( )

Konflikty a problémy diela Smrť Jánošíkova

V diele Smrť Jánošíkova sa vyskytuje pomerne mnoho konfliktov, ale sú bohužiaľ často veľmi nepatrné a niekto by si mohol myslieť, že aj nedôležité.
Na začiatku diela sa vyskytuje konflikt samotného autora. On sám uvažuje a zároveň sa bojí o svoje verše/myšlienky či ich ľud prijme a či na ne dostane odozvu.
Nie, radšej zhyňte v srdci zavreté,
do kvapky krv vypite mi-
než by ste mali žobrať po svete,
neznané blúdiť po zemi!

Ale vzápätí na to sám seba presviedča, že na Slovensku ich ľudia určite príjmu a nezostanú pochované.
Pravdepodobne najväčší a zrejme aj najzákladnejší romantický konflikt je medzi veľkými túžbami a tvrdou realitou, ktorá tie túžby nedovolí uskutočniť.
Autor dúfa, že ľudia budú odbojní, povstanú a nenechajú sa utláčať.

zhora od Považia, zhora od Pohronia –
a jedným sa hlasom ozvú štyri strany:
„My sme u nás doma – my sme tuná páni!“

Bohužiaľ realita je úplne iná. Ľud je úplne nečinný. Jánošík zomiera a:

Ľud okolo šibene – sťa mŕtva skalina –
nevzdychne ,nezaplače, pästí nezatína.

Autor aj v ťažkej dobe dúfa, že príde ten lepší zajtrajšok, že všetko sa na dobré obráti, čo je možno skôr typické pre rozprávky.
Ďalším konfliktom medzi slobodou a bezprávím ukazuje, aká je momentálna situácia na Slovensku. Časťou tohto konfliktu je aj konflikt medzi pánmi a Jánošíkom.
Z vojny ide syn po víťaznom boji
a tu ešte boj jeden v duši jeho stojí.
Dole – sedliačik orie, na nevlastnom poli,
a hore – ohník horí na Kráľovej holi.

A prirovnáva Jánošíka ako zbojníka k pánom. A pýta sa či sú oni lepši od neho, keď ho chcú popraviť. Botto prostredníctvom Jánošíka hovorí o nespravodlivosti a zdôrazňuje, prečo ho chcú vlastne páni popraviť. Jánošík vraví, že zbíjal za správnu vec. Trochu nepriamo hovorí o tom, že účel svätí prostriedky.

Zomrieť! tak výrok, - dobre, ja chodil pozboji;
ale kto viacej zbíjal, JA, ČI KATI moji?!
....
ja chodil po zboji, za slobodou zlatou,
aby som rozrážal putá svojich bratov.
Sloboda, sloboda, slobodienka moja,
pre TEBA mi páni šibenice stroja.

Nasledujúci konflikt, ktorý je v diele konfliktom medzi Jánošíkom a Gajdošíkom, je vlastne konflikt priateľstva a zrady. Botto nemyslí len zradu priateľa, ale aj zavrhnutie vlastného národa, krajiny. V diele vykresľuje jeho postoj k zrade.

„Chyťte ho!“ – Ktože to? ty, Gajdošík zradný?!
Ty zradca? – teda ty samý prvý padni!