Prvé povojnové básnici prekonávali vnútornú tvorivú krízu, mnohí z nich sa dobrovoľne odmlčali a utiahli sa do vnútornej emigrácie, viacerí emigrovali hneď po skončení vojny, iní boli násilne umlčaní alebo sa dostali do väzenia. V poézii sa zdanlivo aj naďalej uplatňoval pluralitný, demokratický model predvojnovej literatúry. Aj mladšia generácia básnikov, kt. vstúpila do literatúry v rokoch vojny, uplatňovala moderné prvky. V skutočnosti však boli roky 1945-48 obdobím rozpadu a zániku avantgardných a moderných smerov. Pokus obnoviť pluralitný model literatúry bol neúspešný. Pod tlakom spoločenskej situácie postupne nadobudla prevahu socialisticky orientovaná tvorba
Po roku 1948, po prevzatí moci komunistickou stranou, bol socialistický realizmu oficiálne vyhlásený za jediný prijateľný a správny umelecký smer. Všetky ostatné smery(poetizmus, nadrealizmus, vitalizmus, symbolizmus, katolícka moderna) boli odteraz považované za dekadentné, úpadkové a menejcenné. Básnickej tvorbe sa pripisovali ideologické, politické a výchovné poslanie. Všetky básne sa písali podľa rovnakej šablóny(jednoduchý slovník bez metafor a bez lyrizmu, zjednodušené tvárne postupy): vznikali básne o triednom boji, o mieri, o plnení plánu, o združstevňovaní dediny, o víťazstve pracujúceho ľudu, o Stalinovi, o Sovietskom zväze, o novej a krajšej budúcnosti…Tieto témy sa považovali sa oficiálne a pre všetkých básnikov takmer záväzné. Poézia musela vyvolávať nadšenie, odhodlanie, ospevovať úspechy budovania socializmu. K hlavným predstaviteľom patrili: Milan Lajčiak, Ján Kostra, Andrej Plávka, Vojtech Mihálik, Pavol Horov.
Tento dlhý text je len informatívny, aby sme si mohli predstaviť vtedajšiu siťuejšn. To za ním už musíme vedieť.. sakra..

po roku 1945
Vznik priečinkovej literatúry
- je silne protivojnová, protifašistická
Vznik povstaleckej poézie
- autori sú aktívnymi účastníkmi SNP
- v básňach sa vyrovnávajú s vojnovým ošiaľom
- boli originálni a mali spoločné okruhy (motív detstva, ľúbostný cit, jednota osobného a spoločenského života)
- kritika ich označuje za básnikov zeme, človeka a poézie
- v zemi hľadajú istotu
- zobrazenie obrazov: jednoduchšie
- polytematický symbol: zvony-básnik mesta
- zobrazenie obrazov: zložitejšie
- od roku 1956 nastáva ideové a umelecké obohatenie poézie, mladí autori ako Rúfus a Válek otvorili poézii všetky ľudské a spoločenské otázky 1958
- časopis Mladá tvorba = Sformovanie trnavskej skupiny Konkretistov a Senzualistov
- odmietajú konvenčnosť, tradicionalizmus,
- kladú dôraz na metaforu, obraz a jazyk
- predstavitelia: Stacho , Feldek, Ondruš, Mihalkovič, Šimonovič

Miroslav Válek
(1927 - 1990)
- pracoval jako šéfredaktor v časopisoch (napr.: Mladá tvorba, Romboid)
- v roku 1969 sa stal ministrom kultúry a r. 1944 - národný umelec
- pre Válka je charakteristický znak disharmónia

TVORBA
- jeho literárna činnosť patrí k najväčším hodnotám slovenskej literárnej moderny 20. storočia. Báseň sa pre neho stala dielom, v ktorom sa objavuje ľudský cit, ale aj intelekt.
Pre Válkovu poéziu je charakteristický záujem o človeka súčasnosti
- zbierka Dotyky - neskôr doplnené o časť Zápalky - snažil sa pozerať inak na ľudí a na veci, odhaliť stavy ľudského vnútra..
- zbierka Nepokoj: báseň Zabíjanie králikov - vyjadruje nepokoj básnika, báseň reaguje na dobu minulú, na vojnu, králik – symbol človeka, silný protivojnový podtón
- O Tramtárii - knižka pre deti
- báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať