RÍMSKA
Dejiny rímskej literatúry sa začínajú rozvíjať v období, keď grécka literatúra už prekvitala. Táto skutočnosť sa prejavila tým, že vývoj rímskej literatúry bol poznačený gréckou. V Grécku jednotlivé druhy umenia len vznikali a rozvíjali sa a rímska literatúra ich prevzala ako hotové formy. Z literárnych druhov významné postavenie má epika, ktorá mala vplyv na politický a spoločenský život v starom Ríme. Tento rozvoj sa začína vzostupom rétoriky (Cicero – súdne prejavy) a dejepisectva (Caesar). Poézia dosiahla svoj vrchol za vlády cisára Augusta, k najpopulárnejším patrí Vergílius a Ovídius.
Vergílius
- autor pastierskych listov Bucolica a roľníckych spevov Georgica. Okrem toho sa preslávil epickou skladbou Aeneas, ktorá má rozsah 12 kníh, v ktorých rozprával povesť o hrdinovi Tróje Aeneovi, slávnom zakladateľovi Ríma a rímskeho národa. Tematicky toto dielo nadväzuje na Homérov epos Ilias. Po skončení trójskej vojny hrdina Aeneas so svojím otcom, synom a druhmi na príkaz bohov hľadá novú vlasť. Za toto ho prenasleduje hnev bohyne Junony a tak celé roky blúdi morom, až nakoniec po bojoch s italickými kmeňmi sa usadí v Latiu. Tam si zakladá rodinu, ožení sa s dcérou kráľa Latinov – Lavíniou. Tu, v tejto novej vlasti si zakladá nový rod, z ktorého neskôr vzídu rímski panovníci. V Aeneovi Vergílius stelesnil rímsky ideál osobnej dokonalosti, ktorý uprednostňuje potreby spoločnosti pred svojimi vlastnými.

Ovídius
- k jeho významným dielam patria básne s ľúbostnou tematikou – Lásky.
- báseň Umenie milovať – autor poukazuje na to, že je neoddeliteľnou súčasťou bežného života. Avšak ak sa chce človek vyznať zo svojej lásky, musí byť trpezlivý a počkať na správnu chvíľu. K tomu, koho miluje, by sa mal správať nežne, v žiadnom prípade by nemal byť k nemu hrubý. Na udržanie Lásky nestačia len zaklínadlá alebo pekný vzhľad, dôležitý je najmä charakter človeka. Autor zároveň upozorňuje, že je dôležité vedieť udržať tajomstvá a vyzradenie dôverných vecí sa môže vypomstiť. Táto báseň je dokonalým návodom ako niekoho zviesť. Pre Vergília a väčšinu Rimanov totiž láska neznamenala hlboké city, ale len akési divadielko, ohurovanie a zvádzanie.
- Metamorfózy ( Premeny ) – autor tu spracoval 250 gréckych a čiastočne i rímskych bájí, v ktorých spája motív premeny. K najkrajšej časti patrí mýtus o štyroch vekoch ( zlatý, strieborný, medený a železný ). Po zlatom veku, ktorý nepozná ani prácu, ani bolesť, postupne prichádza strieborný a medený a každý z nich prináša zhoršenie životných podmienok. Ďalej sa stretávame s mýtom o sochárovi Pygmalionovi, ktorý sa zaľúbil do sochy dievčaťa, ktorú sám stvoril a na jeho veľké prosby bohyňa Venuša sochu oživila.