Spoločenské pomery
Koncom 18. storočia vypukla Veľká francúzska revolúcia (1789). V západnej E. nastupuje kapitalizmus, ktorý vôbec nerešpektuje pravidlá revolúcie. Ľudia sú sklamaní, že tieto heslá zanikli. Kapitalizmus nepriniesol rovnosť medzi ľuďmi. V niektorých krajinách vznikajú národno-oslobodzovacie boje, napr. Grécko, Rakúsko-Uhorsko. Revolučné udalosti vyvrcholili v 40. rokoch.
Filozofia
Postavila sa úplne proti racionalizmu v klasicizme, rozum ustupuje do úzadia. Názory Herdera (humanista, ‚Každý národ obohacuje ľudstvo vtdey, keď národ smeruje k humanite‘) a Hegela (chápe svet idealisticky, ‚prvotné bolo ľudské vedomie a druhotná bola hmota‘).
Literatúra
Už v klasicizme sa na konci objavuje preromantizmus, čo je vlastne prechod k romantizmu. Hrdinovia su jednochudí, citliví, až precitlivelí, ktorým okolie ubližuje. Sami sa nedokážu vysporiadať so svojimi problémami. Svoj osud nesú pasívne, niekedy svoj život končia samovraždou. Sú z periférie ľudskej spoločnosti, podoba zbojníka, tuláka, cigána. Sú nespokojní so spoločnosťou, cenia si slobodu. Proti spoločnosti sa búria individuálne. Vykonávajú skutok pre blaho iných, obyčajne po vykonaní takéhoto skutku zomierajú. Silný individualista. Konflikt je sen - skutočnosť (autorove predstavy o svete - svet v akom naozaj žije). Diela sú plné tajomstiev a záhad.
Žánre – v popredí je rozvoj poézie – básne, lyrické skladby, lyrické poviedky, no vo francúzsku sa rozvíja aj próza.
Prostriedky – pre romantizmus je typický záujem o historické témy a vracanie sa k slávnym momentom svojho národa.
HARMÓNIA KONTRASTOV - spisovateľ sa snaží zosúladiť do jedného celku javy, ktoré sú zdanlivo výrazne protikladné. Jazyk je voľnejší ako v klasicizme, nové typy postáv prinášajú hovorový štýl. TITANIZMUS – objavuje sa najskôr v Anglicku, hrdina, ktorý po vykonaní skutku pre blaho iných zomiera. MESIANIZMUS – je typický pre Poľsko, vychádza z bojov jednotlivých národov za slobodu. Predstavuje názory, že poľský národ je vyvolený pre spásu iných národov. Prostredie - vo východoeurópskej literatúre je v popredí dedineské prostredie, v západoeurópskej sa objavuje aj mestské prostredie.
Johann Wolfgang Goethe – právnik, proti absolutizmu a feudalizmu
UTRPENIE MLADÉHO WERTHERA
žáner: sentimentálny román písaný vo forme zápiskov
námet: autobiografický, nešťastná láska hl. hrdinu k Šarlote, ktorú nazýva Lota
téma: príbeh nenaplnenej lásky Werthera k Lote, ktorá bola snúbenkou jeho priateľa
dej: Werther je mladý, vzdelaný právnik, citlivý, prírodný, je z neho amatérsky maliar. zaľubi sa do Loty, má pocit, že ona je s ním duševne spriaznená. Wertherovi sa protiví šlachta, zosmiešňuje ich. Protivní sú mu aj malomešťania. Túži po jednoduchom živote. Žiarli na jeho priateľa Alberta, hoci vie, že je úprimný člvek a Lotu ľúbi. Ako právnik pracuje u vyslanca. Neznáša ho. odíde z práce na vidiek, aby sa venoval maľovaniu. Ked zistí, že Lota nikdy nebude jeho, zastrelí sa.
Lota je mladá, krásna, jemná šlachetná, stará sa o svojich súrodencov, ctí si Alberta, cíti v ňom istotu do budúcnosti, má s Wertherom spoločné názory. Je sčítaná, duchaplná.
FAUST
žáner: veršovaná divadelná hra, zdramatizovaná báseň
námet: zo stredoveku
téma: o učencovi Faustovi, ktorý je nespokojný s výsledkami vedy, túži po poznaní, uzavrie zmluvu s diablom
dej: Faust upíše Mefistofelovi dušu, ktorý mu vráti mladosť. Zaľúbi sa do Margaréty, ktorá sa dostane do väzenia, lebo zabila ich spoločné dieťa. Faust oslobodzuje M. z väzenia, do tohto zasiahne Mefistofeles a Faust Margaretu opustí. F. a Mefistofeles spoločne putujú. Dostávajú sa na rozprávkový cisársky dvor, do gréckej minulosti. Zostarnutý a takmer slepý Faust mení svoje názory. Stáva sa vládcom prímorskej ríše. ‚Človek musí mať nejaký zmysel života‘. Faust všetkly svoje sily sústredí na zúrodnenie pôdy. Keďže Faust začne konať dobro, diabol stratí svoju moc. Sú tu tragické i komické prvky.
