referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2019
Ľudovít Štúr
Dátum pridania: 11.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: permanum
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 874
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 20s
Pomalé čítanie: 6m 30s
 
Ľudovít Štúr ako celok – rozdelenie tvorby

2. kodifikácia jazyka (1843) – Štúrovský pravopis – v júli 1843 došlo k dohode o uzákonenie spisovného jazyka na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Slovenčina sa stala výrazom zvýšenej štúrovskej kultúrnej a politickej aktivity.
- ponecháva fonetický pravopis (píš ako počuješ)
- nepoznal y iba i a tak sa mäkké slabiky museli označovať mäkčeňom (ďeďinka)
- objavili rytmický zákon
- nepoužívajú ľ ani ä, ale len l
- rozpisovali ô = uo ia, ie, iu = ja, je, ju
- tento pravopis nepozná dvojhlásky ä, ô

Porovnanie s bernolákovčinou
- zaviedol fonetický pravopis
- každé podstatné meno sa píše veľkým písmenom
- z hľadiska vetnej stavby – dlhé súvetia
- Bernolákov spisovný jazyk šíril svojimi populárno-vedeckými spismi
- označuje sa ľ (veľmi piľnem ...)
- g sa číta ako j
- neexistujú dvojhlásky

Vychádzka na Devín
- 24. apríl 1836
- konala sa v najväčšej tajnosti
- účastníci k svojmu krstnému menu prijali aj slovanské meno (napr. Ľ. Štúr – Velislav, Hurban – Miloslav)
Spoločnosť česko-slovanská roku 1837 zanikla. Vedúci členovia začali pracovať na bratislavskom lýceu v rámci Katedry reči a literatúry česko-slovenskej. Pre vlasteneckú činnosť Ľ. Štúra roku 1843 z katedry odvolali. Hodža v knihe Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo nielen bránil, ale aj zdôrazňoval nový spisovný jazyk.

Život
Štúr bol vedúcou osobnosťou slovenského života. Narodil sa v Zay Uhrovci v rodine učiteľa, kde získal aj základné vzdelanie. Gymnázium absolvoval v Rábe a lýceum v Bratislave. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Po zrušení Spoločnosti preniesol jej činnosť na Katedru československej reči a literatúry, kde pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča. Absolvoval aj pobyt v Halle. Známe je aj jeho vlastenecké cítenie. Vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov. Pre túto činnosť ho v roku 1843 odvolali z katedry.

Jazykovedné diela
Potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny (1843) odôvodnil v spise Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí.
Náuka reči slovenskej – zahrnul do nej hláskoslovie, morfológiu, pravopis i skladbu – celú gramatiku.

Publicistika
Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski – boli to 1. slovenské politické noviny, ktoré ponúkali informácie o hospodárskych a politických problémoch. Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty a rozšírenie národného školstva. Príčinu biedy videl vo feudálnom zriadení. Proti nemu bojoval i ako poslanec za mesto Zvolen na uhorskom sneme: „My chceme slobodu. To je náš cieľ a svätá naša túžba“, vyhlásil na sneme v roku 1847.
„Žiadame v krajine našej slobodu rozširovať a dobre máme, lebo bez tejto postati (základ) v zlom stave sa krajina nachádza a nemá opravdivej bezpečnosti. Ale požadovaním slobody celkom na prieky sú roboty urbárske.“
„My chceme ďalej vzdelanosť v krajine rozširovať a celkom po práve a pravde to žiadame, ale v takýchto okolnostiach najmä medzi chudobným ľudom ju rozširovať sa nám sotva pošťastí.“

Politická činnosť
V máji 1848 sa v Liptovskom Mikuláši zišli predstavitelia národného hnutia a sformovali Žiadosti slovenského národa, v ktorom žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách a autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. Nová uhorská vláda neakceptovala tieto požiadavky, ale vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač, pred ktorým utiekli do Čiech.
V septembri 1848 sa utvorila vo Viedni Slovenská národná rada na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom, ktorá organizovala povstanie proti uhorskej vláde. Povstalci verili, že Viedeň splní ich národné požiadavky. Cisár ich nesplnil. Vodcov povstania dal pod policajný dozor. Posledné roky života prežil Štúr v Modre, kde zomrel na následky zranenia pri poľovačke. Tam je aj pochovaný.

Básnická tvorba
V češtine cyklus básní Dumky večerní – zaznieva z nich romantický smútok prameniaci z rozporu medzi snom a skutočnosťou. Vyjadruje lásku k domovu.
Spevy a piesne – predstavujú najmä tvorbu z porevolučných rokov (1848-49). Sú to prevažne elegické básne. Inšpiruje sa rodným krajom, stratou jeho blízkych i krásnych ideálov mladosti. Štúr sa tak stal prvým tvorcom intímnej romantickej lyriky.
Názory na literatúru Štúr vyjadril v knihe O národních písních a pověstech plemen slovanskích (1853), ktorú vydal po česky v Prahe. Vyslovil myšlienku, že Slovania vyniknú v budúcnosti národnou poéziou, ktorej prameňom je ľudová slovesnosť. Každý národ sa pýši niečím iným, ale Slovania sa prejavili v povestiach a piesňach.
Sklamanie z výsledkov revolúcie vyjadril v diele Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré napísal po nemecky. Mylne sa v ňom domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske rusko
 
Podobné referáty
Ľudovít Štúr 2.9382 1130 slov
Ľudovít Štúr GYM 2.9781 592 slov
Ľudovít Štúr GYM 2.9613 888 slov
Ľudovít Štúr GYM 2.9875 3480 slov
Ludovit Stur 2.9609 330 slov
Ľudovít Štúr 2.9493 169 slov
Ľudovít Štúr 2.9675 483 slov
Ľudovít Štúr GYM 3.0087 722 slov
Ľudovít Štúr 2.9722 524 slov
Ľudovít Štúr GYM 2.9807 2446 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.