LITERATÚRA V ČECHÁCH
Aj po páde Veľkej Moravy sa stále písalo v staroslovienčine. Vznikajú náboženské legendy a piesne. Neskôr (v 11.storočí) ju nahradila latinčina.
Chronica Boemorum = kronika česká je z 12.storočia. Autorom je KOSMOS, ktorý opisuje dejiny českého národa až do 12.storočia. po česky sa potom opäť začalo písať až v 14.storočí.
Daliminova kronika je zo 14.storočia. je to výklad českých dejín od najstarších čias až po 14.storočie.
ORIENTÁLNA LITERATÚRA V STREDOVEKU
(5. – 15. storočie)
KALIDÁSA bol najväčší svetový lyrik, ktorý žil v období „Zlatý vek indických dejín“ a písal v sanskrite. Kruh nočných období je cyklus básní, v ktorom sa strieda 6 období indického roka v prírode a v srdci človeka. Oblak poslom je lyrický cestopis a básnická oslava krás Indie.
LI PO je všestranne talentovaný čínsky básnik. Písal pijanské básne, básne priateľom a opisoval náladové a prírodné obrázky. Písal aj verše proti vojne, ľudskému utrpeniu a o veľkej láske k svojej domovine.
TU FU opisuje ťažký každodenný život ľudí, utrpenie ľudových vrstiev v neustálych vojnách a nepokojoch. Výber z poézie LiPa a Tufa u nás vyšli v zbierke: Perly a ruže.
Korán je svätá kniha moslimov a je to základné náboženské dielo arabskej a islamskej kultúry. Je písomným záznamom božích právd popisovaných Mohamedovi. Staré časti vznikli v Mekke a majú poetický charakter. V nových častiach formuloval Mohamed večné, mravoučné a kultové predpisy svojho učenia pri čom sa opieral o náboženské predstavy židovského náboženstva a kresťanstva. Korán zohral rozhodujúcu úlohu v ďalšom vývoji arabskej kultúry.
Tisíc a jedna noc je anonymná zbierka orientálnych rozprávok a príbehov. Najstaršie rozprávky o kráľovnej Šeherezáde, rybárovi a duchovi, o Sindibádovi námorníkovi,... sú indického a perzského pôvodu. Rozprávky z arabského prostredia: o bagdadských kalifoch, egyptských sultánoch, nešťastných milencoch, bohatých kupcoch, rozpačitých beduínoch. Táto zbierka je 250 rokov najprekladanejšia a najvyhľadávanejšia z diel arabskej kultúry.
SLOVENSKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA
(800-1500)
- Veľkomoravské obdobie- Pokus o formovanie stredovekej literatúry; staroslovienčina
- Literatúra písaná po latinsky, slovakizovanou češtinou, po slovensky
Veľkomoravské obdobie
(800-1000)
Počiatky literatúry sú spojené s príchodom kresťanstva na naše územie, ktoré u nás šírili franskí kňazi. V tomto období vládol knieža Rastislav (816-870), ktorý vyslal poslov do Byzanskej ríše k cisárovi Michalovi III so žiadosťou, aby mu poslal vierozvescov, ktorí by šírili kresťanstvo na našom území a ktorí by poznali slovanské nárečie. V roku 863 prichádzajú na VM Konštantín a Metod, ktorí pochádzajú zo siedmych detí (Metod→ Konštantín) z oblasti Solúna. Kresťanstvo šírili v macedónskom nárečí, ktoré sa stalo základom pre vznik nového písma- staroslovienčiny. Ich otec Lev bol vysokopostaveným štátnym úradníkom, ktorý spolu s manželkou Máriou vraj ovládali slovanský jazyk.
Ešte pred príchodom na VM vytvorili hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy). Metod študoval právo. Konštantín študoval na najstaršej univerzite v Konštantínopole : Homéra, astronómiu, rétoriku, stal sa znalcom starej aj novej gréckej poézie. Spoločne položili základ svojbytnej veľkomoravskej cirkvi, vytvorili pre ňu nový jazyk- hlaholiku, slovenskú liturgiu a náboženskú literatúru. Vytvorili 1. slovanský spisovný jazyk- staroslovienčinu, vychovali skupinu žiakov a založili slovenské učilište na výchovu kléru. V roku 867 odchádzajú do Ríma aby obhajovali svoju bohoslužbu pred pápežom a trojjazyčníkmi (hebrejčina, gréčtina a latinčina). Pápež Hadrián II nakoniec potvrdil ich bohoslužbu. V roku 869 vstúpil Konštantín do kláštora, prijal meno Cyril a 14.2.869 zomiera. Rok na to (870) sa stáva na VM kniežaťom Svätopluk, ktorý ostro vystupoval najmä proti Metodovi, na jeho príkaz Metoda zatkli (obvinili ho, že nehlása pravú vieru. Nemohol voľne pokračovať vo svojom diele atak si vyvolil za svojho nástupcu Gorazda), odviedli ho do Bavorska a v roku 885 zomiera vo väzení. Metodovi žiaci boli donútení odísť z VM a tak odchádzajú najmä do Čiech, Macedónska a Bulharska. V Bulharsku začiatkom 10. storočia vytvorili Metodovi žiaci nové písmo- cyriliku, ktorá sa stala základom písma Macedóncov, Bulharov a Rusov.
Význam celej ich misie spočíval v tom, že priniesli na naše územie nové písmo a jazyk.
