referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kvetoslava
Štvrtok, 24. októbra 2019
Staroveká literatúra
Dátum pridania: 17.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jyxa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 203
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 8.9
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 14m 50s
Pomalé čítanie: 22m 15s
 

( 3000 P. N. L. – 500 N. L. )

Orientálna literatúra (3.tisícročie pred n. l. – 5.storočie n. l.)

Sumerská, Akkadská, Staroegyptská literatúra


Blízky Východ, Mezopotámia

klinové písmo

Epos o Gilgamešovi (2000 p. n. l.) – 1 z najstarších lit. pamiatok; asýrsko-babylonský hrdinský epos. Urucký kráľ Gilgameš, poloboh, núti svojich poddaných ťažko pracovať, preto požiadajú o pomoc bohov, kt. vytvoria polodivého človeka Enkidua, kt. žije v stepi so zvieratami a chráni ich. Enkidu prichádza do Uruku, víťazne zápasí s Gilgamešom a spriatelí sa s ním. Vydajú sa do Libanonských hôr, aby zničili krutého obra Chuvavu. S pomocou boha slnka Chuvavu premôžu. Po návrate do Uruku ku Gilgamešovi vzplanie láskou bohyňa Ištar. Gilgameš ju odmietne a za trest prichádza na zem nebeský býk. Gilgameš s Enkiduom ho zabijú, čím ju Enkidu urazí, privolá jej kliatbu a zomiera. Po smrti priateľa Gilgameš hľadá tajomstvo večného života. Vydá sa na púšť za Utanapištimom, jediným predkom, kt. bohovia obdarili nesmrteľnosťou po tom, čo prežil potopu sveta v lodi. Gilgameš nezíska nesmrteľnosť, pretože nevydrží bdieť 6 dní a 7 nocí, a keď neskôr vyloví zo dna oceánu rastlinu nesmrteľnosti, zožerie mu ju had. Záverečná časť eposu obsahuje rozhovor medzi Gilgamešom a Enkiduovou dušou, vyvolanou z podsvetia, v kt. sa Gilgameš dozvedá o pochmúrnom živote po smrti. Prínos eposu: lepšie je mať priateľov ako nepriateľov; aj skutkami je človek nesmrteľný.

Hebrejská literatúra

  • najmladšia z literatúr Blízkeho Východu
  • zachovala sa nepretržitým podaním
  • Biblia (1000 pred n. l.): Biblion – Kniha kníh

Starý Zákon - svätá kniha židovského náboženstva. Vznikla v priebehu viacerých storočí pred narodením Krista. Opisuje osudy židovského národa. V židovstve má názov tóra, proroci a sväté spisy. Tvorí ho 46 kníh 3-akého druhu:

  1. Historické: 5 kníh Mojžišových (Genezis, Exodus, Leviticus, Numeri a Deuteronomium), Kniha Jozue, Kniha sudcov, Kniha Rút...
  2. Poučné a básnické: Jób, Žalmy, Kniha prísloví...
  3. Prorocké: Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Daniel...

Jablko – pokušenie, symbol nedorozumenia medzi Bohom a ľuďmi.
Babylonská veža – symbol zmätku, chaosu
Jóbova zvesť – nepríjemná správa (pokorného, dobrého Jóba pripraví Boh o všetko, no on sa nesťažuje, pokorne všetko prijíma a je za to odmenený.)

Nový Zákon - je kresťanského pôvodu. Vznikal v 1.storočí. Delí sa na 27 kníh:

  1. historické – (život Ježiša Krista), 4 evanjeliá (podľa sv. Matúša, Marka, Lukáša a Jána) a Skutky apoštolov;
  2. poučné – 14 listov sv. Pavla, List sv. Jakuba, 2 listy sv. Petra, 3 listy sv. Jána Evanjelistu a List sv. Júda Tadeja;
  3. prorocké – patrí sem len spis Zjavenie sv. Jána, čiže Apokalypsa (obraz konca sveta).

Indická literatúra

  • Mahabhárata (400 p.n.l.) - hrdinský epos. Bratovražedný boj o trón medzi Kuruovcami a Pándouvcami, potomkami kráľa Bháratu. Hl. konflikt sa pravdepodobne zakladá na skutočnosti. Epos obsahuje veľa ďalších príbehov rozličného charakteru, legiend, bájok, politických, filozofických a náboženských výkladov.
  • Rámájana (400 p. n. l.) – trag. údel kráľovského syna Rámu a jeho ženy Síty. Popri rozprávkovom svete indickej mytológie (bohovia, démoni...), exotickej prírody, osobitý ráz dodáva tomuto dielu morálny svet, v kt. sa pohybujú hl. postavy deja (cnosť, pokora, oddanosť, ženina vernosť a nevina, sebaobetovanie).

Antická literatúra (700 pred n. l. – 500 n. l.)

Antika je súhrnný názov pre gr. a ríms. starovek a jeho kultúru. Základnou filozofiou je racionalizmus. Rozvíjala sa otrokárska demokracia (vláda otrokárov; otrok nie je považovaný za človeka). Základná veda: naturalistická mytológia – pokúšala sa racionálne vysvetliť vznik sveta. Čo rozumom vysvetliť nedokázala pripísala bohom. Ideál: kalokagatia – harmónia tela a duše, rozumu a citu. Heslo tohto obdobia: “Ži a užívaj!” ( Viva et carpe). Človek a príroda žili v symbióze. Bohovia mali ľuds. vlastnosti, boli mladí a ovplyvňovali konanie ľudí.

Grécka literatúra (9. storočie pred n. l. – 5.storočie n. l.)

Lyrika:

  • pôvodne označovala len tie piesne, kt. sa spievali so sprievodom hudby (najskôr to bola lýra – odtiaľ je názov lyrika, neskôr píšťala)
  • Anakreon – písal hravú, ironickú poéziu, tzv. anakreonskú poéziu
  • Archilochos; Alkaios
  • Sapfo (630-570 p.n.l.) – vo sv. dome na ostrove Lesbos učila mladé dievčatá a zasvätila sv. život službe bohom a umeniu. Vyspievala milostný vzruch i smútok z nenaplnenej túžby. Byzantskí spisovatelia považovali jej tvorbu za neprístojnú a v 11.str. ju spálili. Zachovala sa 1 celá báseň, Modlitba k Afrodite.

Epika:

  • Hesiodove básne
  • Homér (9.str. p.n.l.): Iliada a Odysea

Iliada - vojnu medzi Trójou (Ilion) a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Priama, Paris, kt. uniesol Helenu, krásnu ♀ spartského kráľa Menelaa. Téma: hnev najväčšieho gr. bojovníka Achilla, Péleovho syna. Keď mu veliteľ gr. vojska, mykénsky kráľ Agememmon, vzal jeho zajatkyňu, dcéru Brisea, prestáva bojovať. Tým dochádza k zákl. konfliktu. Postupne sa predstavujú poprední gr. a trójski bojovníci. Sú tu vykreslené aj niektoré mytologické príbehy. Trójania získajú v boji prevahu a ich postup zastaví až Achillov priateľ Partoklos v Achillovej výzbroji. Partokla zabíja trójsky princ Hektor. Achilles sa mstí za jeho smrť a v súboji s Paridom zomiera. Do deja zasahujú aj gr. bohovia. Achilles sa pred veštbou (má zomrieť vo vojne) schováva medzi kráľovskými dcérami.

Odysea - dej sa odohráva na sklonku 10.roka po skončení trójskej vojny. Odyseus sa vyznamenal už pod hradbami Tróje najmä tým, že dal postaviť obrovského dreveného koňa, do kt. sa ukryli najlepší achájski bojovníci a takto pomocou ľsti dobyli a zničili hrdinské mesto. Vojna v starovekom epose je však meraním síl smrteľníkov a zábavou bohov. Oni môžu rozvážne i rozmarne meniť osudy ľudí. Z ich vôle sa vš., čo sa mali zachrániť, sa dávno vrátili do sv. domovov. 1, komu bohovia dlho nedožičili vrátiť sa, bol itacký kráľ Odyseus. Jeho návrat je dlhá, ťažká a úmorná cesta plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev. Je to cesta v znamení priazne i nepriazne bohov. Odysea stíha hnev Poseidona a ochraňuje moc Athény. Je to predovšetkým poéma o mori a námorných dobrodružstvách, popretkávaných mytologickými a fantastickými motívmi a postavami, no aj oslava šikovnosti hl. hrdinu a vernosti jeho Penelopy.

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Staroveká literatúra SOŠ 2.9398 2577 slov
Staroveká literatúra SOŠ 2.9942 2360 slov
Staroveká literatúra SOŠ 2.9479 1543 slov
Starověká literatura SOŠ 2.9482 1526 slov
Staroveká literatúra SOŠ 2.9583 2835 slov
Staroveká literatúra SOŠ 2.9516 1768 slov
Staroveká literatúra SOŠ 2.9859 3176 slov
Staroveká literatúra SOŠ 2.9859 1573 slov
Staroveká literatúra GYM 2.9740 2228 slov
Staroveká literatúra GYM 2.9763 1993 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.