Adam s Konôpkom ušli do Trnavy. Ubytovali sa v hostinci „Zelená lipa“. V Trnave bývala aj Betka Pohánková. Adamovi sa už dávno páčila, preto sa dal k Pohánkovcom najať za pisára. Dobre spravovali majetok, preto im starý Pohánka prenechal celý majetok. V tom čase Praskovský dal vyhnať evanjelického kňaza Rátkiho. Potom chytili Konôpku a viezli ho spolu s peniazmi na Praskovský zámok. Adam sa to dozvedel a vyslobodil Konôpku. Konôpka odišiel za Klárou, lebo ho mrzela rozlúčka s ňou. Lenže namiesto nej našiel len náhrobný kameň.
Adam sa s Betkou oženil. Po piatom roku vydareného manželstva povedala Betka, Adamova žena, svojej priateľke Judite Krapfnerovej, ako Adam vyslobodil Konôpku. Bol z toho súd a po vyšetrení odsúdili Adama na smrť sťatím hlavy. Adam bol popravený 10. marca 1628 na trnavskom námestí. Betka zostala sama s dvoma deťmi.

Myšlienky, ktoré sa mi páčili:
„Ušla som; nádej a šťastie zostaňte zbohom; nemám s vami viac nič do činenia: klamte iných.“

„ Akože? Musím sťa vôľu Hospodina poslúchať každý cit, ktorý sa v nás ozve? Teda mám zabiť neprajníka, mám odcudziť šperk, po ktorom bažím, mám odlúdiť ženu, ktorú milujem, i keď prisahala inému vernosť?“

Adam: „No, toto ti je pačmaga akási. Človek ho ratuje, chcem mu pomôcť, a obluda, ešte sa on dá do teba. No, druhý raz sa do takých vecí nebudem miešať. Nech ich tam parom uchytí! Keď sa chcú prať, tak nech sa pre mňa perú."