Timrava je predstaviteľkou druhého obdobia realistov. Vo svojich poviedkach a novelách zachytávala celú atmosféru života vidieckej spoločnosti, jej prízemné záujmy a chudobný myšlienkový svet. Timrava vo svojich dielach často opisuje najmä ženy.
Jej tvorba pozostáva najmä s noviel. Novela Bez hrdosti, novela Skúsenosť, novela Skon Paľa Ročku, novela Ťapákovci a novela Hrdinovia. To by bolo asi všetko. Ďalším predstaviteľom tohto obdobia je Pavol Országh Hviezdoslav. Jeden z najvýznamnejších autorov Slovenskej literatúry. Svoj pohľad na zemianstvo opísal v dielach Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský. Ďalej napísal Z úzkej izby (piesne), Krvavé sonety, Letorosty a Prechádzky letom a Prechádzky jarom.
Ale jeho najvýznamnejším dielom je báseň Hájniková žena. Dej sa odohráva na samote, v izolácii od ľudí a autor chce príbehom a zápletkou upozorniť na nepomer práv sociálnych vrstiev a taktiež vyzdvihuje vysoké mravné hodnoty sl. pracujúceho ľudu. Ako posledného spisovateľa s tohto obdobia spomeniem Martina Kukučína.
Píše s humorom o ľudských vlastnostiach, ku ktorým sa stavia zmierlivo. O dedinských zvykoch a obyčajoch píše v poviedkach: Na jarmok, Dedinský jarmok, Hody, Rysavá jalovica. Ľudské vzťahy analyzuje v prózach, ale najmä v poviedkach: Neprebudený, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies Irae. Vo svojich dielach kritizuje vzťahy bohatých k chudobným, poukazujú na rozdielny spôsob života. Martin Kukučín bol posledným s významných predstaviteľov realizmu a pomaly sa dostávame do obdobia slovenskej literatúry 20. storočia, alebo inač povedané, obdobia Literárnej Moderny. Od 2. polovice 19. stor. sa literatúra začala rýchlejšie vyvíjať. Súviselo to s rýchlejším tempom rozvoja života s protikladnými filozofickými a politickými postojmi jednotlivých spisovateľov. Spisovatelia hľadali nové vyjadrovacie prostriedky, takže obsahová a estetická stránka umeleckých diel sa mení oveľa rýchlejšie. Zdroj literárnej moderny súvisel aj s odporom mnohých umelcov proti meštiackej ideológii, konzervativizmu a pokryteckej morálke. V lit. moderne prevláda lyrika, krátke básnické útvary, lyrická próza. V tomto období sa preslávili spisovatelia ako Ján Hrušovský (Dolorosa – poviedka s kontrastom náboženského a svetského života), Gejza Vámoš (Odlomená Haluz – Román o dospievaní židovského chlapca), Ladislav Nadáši Jégé (Bol naturalistom a napísal román Cesta životom a historický román z čias náboženských bojov v 17.