Deva
sa mení na vílu, autor ju nasleduje, ale rozhodne sa, že vlasť ho ešte potrebuje. Záver: mladosť, krása a láska sú hodnoty, ktoré zotrvajú večne a v básni nezaniknú. Forma: sylabizmus, stupňovanie významov, anafory, básnické otázky, zvolanie.
Detvan: lyricko-epická reflexívna skladba. Reakcia na kultúrny a spoločenský život ľudu. Problematika sociálna aj národná. Zámer autora je začleniť ľud do politických súvislostí. Vystupuje tu slovenský ľud, ktorý má nielen slávnu a bohatú minulosť, ale aj budúcnosť. Dejovo je začlenená do 14. storočia. Na pozadí histórie vysvetľuje prítomnosť slovenského ľudu. ( kto chce vedieť dej, nech si ho nájde v zošite literatúry z druhého ročníka) – P.S. (je veľmi rozsiahly)

JANKO KRÁĽ: najrevolučnejší zo štúrovských básnikov. V baladách sledujeme jeho blízky vzťah k ľudu. Hrdinovia v baladách nezostávajú pasívny, neprijímajú údel osudu, ale snažia sa vzoprieť. Túžia po veľkom čine. Vychádza z ľudovej slovesnosti a každé zlo je v balade potrestané. Balady: Kvet, Povesť, Bezbožné dievky, Kríž a čiapka, Pán v tŕní. Najvýznamnejšia bola jeho romantická balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko: Okrem epickej postavy je tu prítomný aj lyrický hrdina (autor). Balada má tri časti ( 1. Subjektivizovaná, združený rým, 2. Text balady ľudového typu, prerývaný rým, 3. Obraz mŕtveho Janka na brehu Váhu, opäť združený rým. Prvky romantizmu: Zobrazenie človeka, ktorý sa nechce zmieriť s daným stavom a búri sa proti nemu. Hrdina je odhodlaný bojovať s prekážkami aj za cenu vlastného života. Janko: odlišuje sa od dedinčanov svojou výnimočnosťou a dobrovoľ–
nou samotou. Je hrdý, smelý, individualista. Neváži si svoj život, nemá priateľov, blúdi krajom v čiernych šatách. Má intenzívny pocit smútku. 1. časť: Predstavuje sa nám lyrický hrdina (autoštylizácia), reflexívna časť, bezmocnosť voči spoločnosti, idylický opis prírody a života ľudu. Opis prírody je v protiklade s duševným svetom lyrického hrdinu. Ľudové umenie (tance, rozprávky). Únik hrdinu do prírody, začína epickosť deja, napätie.
2. časť: nasleduje samotná balada. Autor vstupuje do diela tým, že sa mení z lyrického hrdinu na Janka. Balada má rýchly spád. Dej je pochmúrny a tajuplný. Prírodno-syntaktický paralelizmus. Dej začína poverou o zakliatej panne (strach ľudí z povery) Dej graduje. Janko sa vrhá do vĺn a zomiera.
3. časť: krátky záver rámcuje celú baladu. Pastier prináša správu o smrti divného Janka.