Narodil sa v roku 1815 v Uhrovci, zomrel v roku 1856 v Modre.
Štúdiá:
- Uhrovec – získal tu základné vzdelanie
- Ráb (Gyór) – evanjelické gymnázium
- Bratislava – evanjelické lýceum
- v Hale (Nemecko)
Diela:
- Náuka reči slovenskej (gramatika spisovnej slovenčiny)
- Nárečia reči slovenskej alebo potreba písania v tomto nárečí
Bol: kodifikátor spisovnej slovenčiny, jazykovedec, spisovateľ, novinár, politik
Ovládal jazyky: slovenský, latinský, maďarský, nemecký, francúzsky, grécky, ruský, poľský, srbo – chorvátsky, učil sa po anglicky a hebrejsky.
Na Bratislavskom lýceu si študenti založili Spoločnosť československá. Po príchode sa Štúr hneď stal jej členom. Na jeseň 1835 sa Štúr stal podpredsedom Spoločnosti. Na hrade Devín si zvolil k svojmu menu druhé, slovanské meno Velislav. Štúr na lýceu riadne prednášal českú a poľskú gramatiku a dejepis. V roku 1838 sa 24-ročný Ľudovít zapísal na univerzitu do Halle. Po absolvovaní univerzitného štúdia sa v roku 1840 cestou do Uhorska stretol v Prahe a v Hradci Králové s mnohými českými národovcami a navštívil aj P. J. Šafárika, pôsobiaceho v Čechách.
Chcel zjednotiť Slovákov prostredníctvom všeslovenského spolku Tatrín. Otázka nastolenia spisovnej slovenčiny sa formovala v Ľudovítovi už dlhší čas. 11. júla 1843 sa Štúr, Hurban a Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom, kde sa dohodli na postupe pri uvádzaní slovenčiny do života. 17. júla navštívili na Dobrej Vode Jána Hollého, ktorého ako významného predstaviteľa bernolákovčiny prvého oboznámili so svojim zámerom V decembri 1843 vyhodili Štúra z lýcea. Na protest odišlo 22 študentov z tohto lýcea.
Od roku 1845 vychádzali Slovenskje národňje novini s prílohou Orol Tatránski, kde mohli začínajúci spisovatelia uverejňovať svoje diela.. V roku 1847 vstúpil na pôdu Uhorského snemu, ktorý sa konal v Bratislave ako poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen. Boli skoncipované Žiadosti slovenského národa, ktoré načrtli možnosť riešenia slovensko - maďarských vzťahov na základe princípu rovnoprávnosti. Po ich verejnom vyhlásení vydala maďarská vláda na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač.
Rok 1851 otvára sériu veľkých bôľov Ľudovíta, pretože v januári mu zomiera brat Karol a o pol roka neskôr jeho otec. V roku 1853 zomrela vo Viedni jeho duchovná priateľka Adela Ostrolúcka a v Trenčíne jeho matka. V týchto čiernych rokoch sa končí aj Štúrova životná púť. Na poľovačke v decembri 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry nešťastne postrelil. Zomrel 12. januára 1856 v Modre ako štyridsaťročný.
