referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Slavomíra
Štvrtok, 10. októbra 2024
Ľudo Ondrejov
Dátum pridania: 12.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: matus200
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 725
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 2.2
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 3m 40s
Pomalé čítanie: 5m 30s
 

Narodil sa v slovenskej rodine stolára v chorvátskom Slanje (dnes časť obce Donji Martijanec, Varaždínska župa), väčšinu detstva však prežil na Slovensku, v obci Kostiviarska (dnes súčasť Banskej Bystrice).

Hrob na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie

Vzdelanie získal v Banskej Bystrici. Najprv pôsobil ako notár, neskôr pracoval v automobilových dielňach a ako šofér z povolania. Bol tiež úradníkom Matice slovenskej v Martine. V roku 1938 sa presťahoval do Bratislavy a stal sa profesionálnym spisovateľom. V tomto období arizoval antikvariát patriaci židovskej rodine (viac nižšie). V rokoch 1944-45 bol členom partizánskej skupiny, po oslobodení sa stal referentom na Povereníctve pre informácie, od roku 1947 bol redaktorom časopisu Partizán a neskôr správcom Domova Zväzu slovenských spisovateľov v Budmericiach. Od roku 1950 bol v plnom invalidnom dôchodku. Zomrel v roku 1962 v Bratislave.

Tvorba [upraviť]
Svoje prvé básnické diela uverejňoval v Národných novinách, Proletárke či Slovenskom učiteľovi. V roku 1928 mu uverejnili báseň i Slovenské pohľady, ktoré sa stali jeho obľúbeným časopisom, v ktorom vydával najmä svoju poéziu. Prvá kniha mu vyšla až v roku 1932. Písal poéziu a prózu nielen pre dospelých, ale i pre detských čitateľov. Svojou tvorbou sa radí medzi neosymbolických a naturistických autorov. Jeho lyrika je emotívna, hľadá východiská v ideách ľudskosti, slobody a rovnosti, ktoré stelesňuje túžba po diaľkach, no zároveň si uvedomuje márnosť svojho snenia. V próze sa venuje napr. písaniu cestopisov, ktoré však nie sú dokumentárnymi dielami, ale autorskou fikciou.

Kritika [upraviť]
Počas druhej svetovej vojny arizoval antikvariát židovskej rodiny Steinerovcov v Bratislave. Navyše, keď sa začali deportácie, vyhlásil, že vo svojom podniku žiadnych židov nepotrebuje a ohlásil ich úradom:
„Prehlasujem, že vo svojom kníhkupectve nepotrebujem týchto Židov: Maxa Steinera, Jozefa Steinera, Žigmunda Steinera a Viliama Steinera. Zaistením a odtransportovaním týchto Židov neutrpí obchod ani Slovenský štát nijakú hospodársku ujmu, lebo som si našiel náhradu v árijskej osobe pána Viliama Fábryho z Turč. Sv. Martina.“
Títo ľudia neskôr zahynuli v koncentračnom tábore. [1] [2]

Dielo [upraviť]

Poézia [upraviť]

  • 1932 - Martin Nociar Jakubovie, básnická skladba
  • 1932 - Bez návratu, zbierka veršov
  • 1936 - Mámenie, zbierka veršov
  • 1941 - Pijanské piesne
  • 1956 - Básne

Próza pre mládež [upraviť]

  • 1932 - Rozprávky z hôr
  • 1933 - Tátoš a člove
  • 1935 - O zlatej jaskyni
  • 1936 - Africký zápisník, cestopis
  • 1936 - Horami Sumatry, cestopis
  • 1937 - Zbojnícka mladosť, román (1. diel voľnej trilógie) - jeho vrcholné dielo, chcel napísať "knihu naplnenú slnkom a radosťou". Vrchol v umeleckom modelovaní svojho ideálneho sveta dosiahol obrazom detstva a mladosti v dvojici románov o vrchárskom chlapcovi. V románe sa odráža sociálna skutočnosť aj so svojimi zápornými stránkami, ale jeho váha spočíva vo vykreslení ideálnych ľudských vzťahov. Akokoľvek však dielo prekypuje predmetovo-zmyslovou nasýtenosťou a akokoľvek majú scény, udalosti a ľudské typy reálnu historickú základňu, román si vyžaduje "metaforické čítanie", ktoré prenáša celé rozprávanie do roviny symbolu. Zbojnícka mladosť, primitívny život vrchárskych ľudí, je iba konkrétno-zmyslovou šifrou na vyjadrenie predstavy o ideálnom svete, v ktorom vládnu najušľachtilejšie hodnoty: priateľstvo, láska, odvaha, krása, telesné i duševné zdravie a sila. Zbojnícka mladosť predstavuje v istom zmysle mýtus o oslobodenom človeku. Ustavičná túžba hlavného hrdinu "letieť ako vták" a "mať krídla" je iba detským a rozprávkovým slovníkom vyslovená túžba po odpútaní sa od všetkých príťaží, nízkostí a
    malicherností, snaha po rozvinutí všetkých dobrých ľudských síl.
  • 1939 - Jerguš Lapin, román, (2. diel voľnej trilógie)
  • 1940 - Príhody v divočine, cestopis
  • 1950 - Na zemi sú tvoje hviezdy, románový náčrt (3. diel voľnej trilógie)
  • 1952 / 1953 - Výšiny, novela
  • 1956 - Slnko vystúpilo nad hory, súborné vydanie trilógie
  • 1958 - Šibeničné pole, novela
  • 1963 - Keď pôjdeš horou
 
Podobné referáty
Ľudo Ondrejov GYM 2.9356 726 slov
Ľudo Ondrejov 2.9450 647 slov
Ľudo Ondrejov SOŠ 3.0080 276 slov
Ľudo Ondrejov 2.9524 493 slov
Ľudo Ondrejov 2.9881 895 slov
Ľudo Ondrejov 2.9939 245 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.