-princíp: Inštitút podá údaje o záujemcoch o dieťa – prejdú previerkou, musia sa vzdelávať ohľadom veci – 40-60 hodín. Keď získajú certifikát, môžu sa uchádzať o post „Náhradné rodičovstvo“, rozprávajú sa so psychológom – o príčinách pobytu dieťaťa v domove. Záujemcovia musia prejsť aj lekárskou prehliadkou a absolvovať rôzne pohovory ohľadom adopcie a adaptácie dieťaťa v novej rodine.

-Pri adopcii dieťaťa do 1 roka – absolútne sledovanie rodiny, dieťaťa do 3 rokov – prísne sledovanie rodiny

Niektoré deti neprejavujú prílišnú vďaku za možnosť žiť v normálnej rodine a iné zasa ku svojej novej rodine nechovajú dôveru, hlavne ak bol manželský pár už dlhšie bezdetný. Manželské páry majú na výber dve možnosti ako sa postaviť k adopcii. Buď budú dieťa už od malička vychovávať s vedomím, že je adoptované alebo budú adopciu zatajovať ako dieťaťu, tak aj okoliu, pričom je len otázkou času kým sa dieťa dozvie pravdu, no neskôr to môže byť v nesprávnom čase a za nevhodných podmienok.
V prvom rade si treba uvedomiť, že adoptívne rodičovstvo je náročnejšie ako biologické, čo ovplyvňujú viaceré faktory ako minulosť dieťaťa, jeho vzťah k pôvodným rodičom či samotná minulosť jeho rodičov. Nemožno opomenúť tiež riziko, z hľadiska dedičnosti dieťaťa a aj prostredie, v ktorom vyrastalo, môže na ňom zanechať dlhodobé následky.

Adopcia zastáva dva hlavné významy a to osobný a spoločenský. Osobné hľadisko zahŕňa potrebu manželského páru mať dieťa a potrebu dieťaťa vyrastať vo vhodnom rodinnom prostredí. Z hľadiska spoločenského ide hlavne o kompenzovanie zla náhradnými rodičmi napáchanom na dieťati nezrelými jedincami či pármi. Najdôležitejšie je pochopiť, že adoptívna rodina sa v určitom smere odlišuje od skutočnej rodiny, pretože ona nielen napodobňuje ale aj presahuje prírodu a práve v správnom pochopení tejto odlišnosti spočíva úspešné adoptívne rodičovstvo.


Výber žiadateľov o adopciu

Hlavnými kritériami pri výbere žiadateľov sú hlavne vystihnutie celkovej osobnosti žiadateľov, ich motivácia, kvôli ktorej si chcú dieťa osvojiť, výchovné postoje a vzájomné partnerské vzťahy. Zjednodušene povedané ide tu o porozumenie či žiadatelia sú schopní, chcú a či si môžu adoptovať dieťa.

Všeobecne u psychologických testov, ktoré sú súčasťou adoptívneho procesu, ide hlavne o zistenie dvoch základných otázok: aké predpoklady majú žiadatelia ku výkonu svojej budúcej funkcie a aké predpoklady majú k výchove už určitého jedinca. Základnou schémou testov ostávajú biofyzické, vývojové, sociálne a situačné faktory. Východzím predpokladom pri výbere je predovšetkým právne hľadisko. Osvojitelia nesmú byť zbavení spôsobilosti vykonávať právne úkony alebo byť obmedzení v ich vykonávaní. Aj tu však platí, že v jednotlivých prípadoch sú testy individuálne uspôsobené podľa charakteru a zvláštností párov aj ich vybratého dieťaťa. 

 
Biofyzické faktory

Tieto faktory by sme mohli aj pomenovať danosťami žiadateľa lebo sa ukázalo, že väčšina z nich je relatívne nemenná a nezávislá od vývojového času. Prvým a jedným z najdôležitejších faktorov je pohlavie, pri ktorom sa posudzuje hlavne, či ide o manželský pár alebo o slobodnú, rozvedenú či ovdovenú ženu alebo o slobodného, rozvedeného či ovdoveného muža. Vo všeobecnosti platí, že muž má oveľa menšiu šancu adoptovať si dieťa ako žena. Na dedičnosť sa kladie oveľa menšia pozornosť, pretože je len málo dedičných porúch, ktoré by sa prejavili až v dospelosti (napríklad Alzheimerová choroba, Wilsonová choroba, maniodepresivita či schizophrenia).

Ak sa teda vyskytne takáto choroba v rodine je potrebné lekárske vyšetrenie. Somatické choroby a psychické ochorenia sú posudzované lekárom a on následne určí, či by neobmedzovali žiadateľa vo výkone funkcie rodiča. Telesný zjav sa bohužiaľ tiež posudzuje. V zásade ide o to či jedinec nemá kvôli svojmu vzhľadu pocit menejcennosti a taktiež je najlepšie keď má rovnakú farbu pleti ako dieťa. Z pohľadu intelektuálnej úrovne nie je dôležité aké vysoké či nízke IQ má uchádzač, ale nesmie prekročiť hranicu debility. Mentálne defekty sa tiež považujú za kontraindikáciu adopcie, výnimkou môže byť len ľahký stupeň debility. A ako posledný faktor by sme do tejto kategórie mali zaradiť temperamentné vlastnosti žiadateľov, ktoré by sa nemali výrazne líšiť od temperamentu dieťaťa.