referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Beáta
Utorok, 28. júna 2022
Slovenské národné povstanie
Dátum pridania: 01.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Gina
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 483
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.2
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 10m 20s
Pomalé čítanie: 15m 30s
 

Postupne pozatýkali vedúcich funkcionárov ilegálnej Komunistickej strany a pod neustálym policajným dozorom boli všetci bývalí politici - odporcovia HSĽS.
V prvých rokoch neboli v slovenskej spoločnosti priaznivejšie podmienky na rozvinutie širšieho odboja. V tom čase sa odbojová činnosť prejavovala najmä v zahraničí. Mnoho Slovákov vstúpilo do aktívneho boja
na strane protihitlerovskej koalície. V Poľsku Slováci vytvorili slovenskú jednotku, ktorá tvorila značnú časť 1. česko-slovenského armádneho zboru, ktorý pod vedením Ľudovíta Slobodu bojoval po boku Červenej armády. Generál Rudolf Viest velil Prvej česko-slovenskej divízii vo Francúzsku. Slováci bojovali aj v partizánskych jednotkách na Ukrajine, Bielorusku a v Taliansku. Celkovo ich počet bol vyšší ako počet slovenských vojakov, ktorí bojovali na strane Nemecka.
Aktívny slovenský odboj mal aj svoju politickú organizáciu. Prezident Eduard Beneš po Mníchove emigroval do Londýna a usiloval sa, aby túto vládu uznali štáty protihitlerovskej koalície. Najvýznamnejší slovenskí politici v zahraničnom odboji boli Milan Hodža a Štefan Osuský. Oni sa hlásili k obnove Československej republiky, ale na rozdiel od Beneša presadzovali väčšiu samosprávu Slovenska, kvôli čomu došlo k vážnym nezhodám s Benešom a nakoniec k úplnému rozchodu.
K aktivizácii domáceho odboja prispeli najmä tri skutočnosti : vstup Slovenska do vojny proti ZSSR, ktorý medzi Slovákmi narazil na odpor, brutálne protižidovské opatrenia vlády a napokon obrat vo vývoji vojny, ktorý nastal po bitke pri Stalingrade.
Utvorenie protihitlerovskej koalície roku 1941 umožnili zblíženie dvoch odborových táborov na Slovensku. Komunisti opustili aspoň formálne heslo
„ Sovietske Slovensko”, okrem iného na pokyn z Moskvy. Zblíženie komunistov a občianskeho odboja uľahčila skutočnosť, že na rozdiel od Poľska alebo Juhoslávie nikdy nedošlo medzi nimi ku krvavým zrážkam. Pozície Beneša i celého Česko-slovenského odboja posilnilo podpísanie Česko – slovensko – sovietskej spojeneckej zmluvy 13. decembra 1943. Koncom roka 1943 predstavitelia občianskeho bloku a komunisti uzavreli tzv. Vianočnú dohodu a vytvorili ústredný odbojový orgán – Slovenskú národnú radu ( SNR ). Občiansky blok v SNR zastupovali Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Josko, komunistov Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský. SNR sa neskôr ešte menila a dopĺňala o nových členov.
Najdôležitejším bodom Vianočnej dohody bola príprava ozbrojeného povstania a zvrhnutie diktatúry HSĽS.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: Kováč D. : Dejiny Slovenska, Praha, NLN 1999, Čaplovič D., Čičaj V., LIpták Ľ., Lukačka J., Kováč D. : Dejiny Slovenska, Bratislava 2000
Podobné referáty
Slovenské národné povstanie SOŠ 2.9657 978 slov
Slovenské národné povstanie GYM 2.9837 1260 slov
Slovenské Národné Povstanie SOŠ 2.9898 6868 slov
Slovenské národné povstanie GYM 2.9972 2476 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.