Vianočná dohoda vytyčovala tiež úlohy SNR a to nasledovne: viesť boj Slovenského národa za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu, prevziať všetku moc a vykonávať ju, až kým ju nebudú môcť prevziať slobodne zvolení zástupcovia ľudu. SNR má postupovať v dorozumení s Česko–slovenskou vládou a celým zahraničným odbojom. Okrem demokratizačných a antifašistických zásad sa vyhlásila aj zásada „ rovný s rovným “ podľa ktorej sa mal usporiadať vzťah Čechov a Slovákov v obnovenej Česko–slovenskej republike.
Prípravy povstania malo v rukách vojenské ústredie na čele s podplukovníkom Jánom Golianom, veliteľom štábu pozemného vojska v Banskej Bystrici. Vojenské ústredie malo poverenie od prezidenta Eduarda Beneša a spolupracovalo so SNR. Povstanie sa pripravovalo v nadväznosti na postup Červenej armády. V čase priblíženia sa Červenej armády k hrebeňom Karpát, jej mali dve východoslovenské divízie uvolniť vstup na Slovensko a súčasne posádky na západe a juhu mali brániť postupu nemeckých vojsk na Slovensko. Podmienkou úspechu týchto plánov bola koordinácia akcie so sovietskym velením. 4. augusta 1944 odletel Karol Šmidke do Moskvy, kde sa začalo rokovanie so sovietskym velením. Vojenské ústredie však bolo prinútené vydať rozkaz k povstaniu ešte pred dokončením príprav. Príčinou bola činnosť partizánskych skupín a miestnych ilegálnych organizácií, ktoré ani vojenské ústredie, ani SNR neboli schopné napriek všetkému úsiliu kontrolovať a usmerniť.
Partizánske skupiny vyvíjali aktívnu záškodnícku činnosť, vyhadzovali
do vzduchu mosty, zatarasovali komunikácie, prepadávali vlaky vezúce muníciu
na front a tým komplikovali prípravy povstania a provokovali otvorený nemecký zásah. Zámienku na priamy vojenský zásah dalo Nemecku postrieľanie nemeckej vojenskej misie, ktorá sa vracala z Rumunska, na dvore Martinských kasární
28. augusta. Nemecká armáda začala obsadzovať Slovensko 29.8.1944. Nato vojenské ústredie v Banskej Bystrici odpovedalo večer vydaním dohovoreného hesla posádkam na zaujatie obranného postavenia : "Začnite s vysťahovaním ! “ Povstanie sa začalo.
Povstanie verejne oznámil banskobystrický Slobodný rozhlasový vysielač 30.8. 1944, ktorý zohral pri mobilizácii Slovákov do povstania významnú úlohu. Povstalci udržiavali proti útokom nemeckej armády súvislé územie na strednom Slovensku po celé dva mesiace, od 29.8.1944 do konca októbra. Jadrom vojenských síl bola Prvá Československá armáda, ktorá vzrástla na 60 000 mužov a jej veliteľom bol najprv podplukovník Ján Golian a od 7.10. generál Rudolf Viest. V partizánskych oddieloch bojovalo asi 18 000 mužov.