V SNP však bojovali aj príslušníci iných národov – Česi, Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Francúzi ale aj Maďari a Nemci. Armáda mala málo protitankových zbraní, diel, tankov a lietadiel. Veľa ťažkej výzbroje i munície padlo hneď v prvých dňoch do rúk Nemcov na západnom Slovensku, kde organizácia povstania zlyhávala. Veľkou stratou bola aj strata dvoch dobre vyzbrojených divízií na východnom Slovensku.
Povstalecké vojsko posilnil 1. československý stíhací pluk, ktorý priletel zo Sovietskeho zväzu, a tiež 2. československá paradesantná brigáda. Na povstaleckom letisku Sliač pristávali aj americké lietadlá zo základne v južnom Taliansku s výzbrojou a muníciou. Boje v horách a horských priesmykoch boli veľmi tvrdé. Nemci s takým tvrdým odporom nerátali a museli posilňovať svoje vojenské sily na Slovensku. Povstanie tak viazalo značné nemecké vojenské sily a spolu s prevratom v Rumunsku oslabilo pozíciu Nemecka v stredoeurópskom priestore.
Urputné boje boli zo strany povstalcov väčšinou bojmi obrannými. Prebiehali pri Strečne, Vrútkach, Martine, v priestore Zvolen – Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, pri Sv. Kríži nad Hronom, na Hornej Nitre a pri Telgárte. Odpor vojakov a partizánov nemohol zadržať postup nemeckej armády. Mohutná ofenzíva proti povstalcom sa začala 17.10. z Maďarska. 27.10 padlo centrum povstania Banská Bystrica. Časť povstaleckých vojsk sa dostala do zajatia, medzi nimi aj Ján Golian a generál Rudolf Viest, ktorí boli popravení v Nemecku. Časť armády sa pridala k partizánom, ktorí vytvorili 17 brigád a 22 oddielov, spolu asi 13 500 bojovníkov.
Na povstaleckom území sa ujala moci SNR. 1. 9. 1944 vydala deklaráciu, v ktorej vyhlásila obnovenie Česko–slovenskej republiky, ako demokratického štátu s novým, spravodlivým národnostným a sociálnym usporiadaním. Deklarácia odsúdila ľudácky režim a prihlásila sa k protifašistickej koalícii. Popri SNR sa vytvoril ako výkonný orgán Zbor povereníkov, ktorý prakticky predstavoval povstaleckú vládu. Podľa Deklarácie SNR malo byť Česko–Slovensko obnovené ako federatívny štát. Toto musela rešpektovať aj vládna delegácia vyslaná z Londýna do Banskej Bystrice a hoci nerád, aspoň dočasne aj prezident Eduard Beneš. Náročnosť rokovaní dávala tušiť, že otázka sa ešte bude riešiť. Beneš sa spoliehal, že sa mu napokon podarí presadiť nový variant obnovy Česko–Slovenska.
Po potlačení povstania nastalo na Slovensku obdobie nebývalého teroru. Všetci čo sa zapojili do povstania a nepodarilo sa im ukryť, boli vystavení teroru jednotiek SS a Pohotovostným oddielom Hlinkovej gardy.