Koniec druhej svetovej vojny
Druhá svetová vojna bola nepochybne jednou z najstrašnejších udalostí 20. Storočia, ktorú vyvolalo Nemecko na čele s Adolfom Hitlerom s úmyslom vytvoriť takzvanú „Tretiu ríšu“. Tento celosvetový konflikt, do ktorého sa zapojilo 7. Decembra 1941 dokonca i USA si vyžiadalo 50 až 60 miliónov mŕtvych alebo nezvestných, z čoho veľkú časť tvorili i civilní obyvatelia. Táto vojna spustošila celú Európu a jej následky badať dodnes. V skratke možno povedať, že druhá svetová vojna bola v konečnom dôsledku konfliktom dvoch frontov. Na jednej strane poťahovali nitkami nacistické Nemecko, fašistické Taliansko, cisárske Japonsko a na druhej strane parlamentná demokracia USA, socialistický Sovietsky zväz, konštitučná monarchia Veľká Británia a Francúzska republika. Z víťazných veľmocí najviac vynikalo práve USA a Sovietsky zväz, ktoré po skončení vojny dávali ľudom nádej, že je koniec nezmyselnému zabíjaniu. Celý svet sa radoval, keď sa 25. apríla v Torgau pri Labe južne od Berlína po prvýkrát stretli vojská červenej armády a americké jednotky, ktoré sa priateľsky zvítali- pre všetkých ľudí to znamenalo jediné- mier a pokoj. Na jedno sa však zabudlo- nikto nemohol očakávať, že také veľké mocnosti ako USA a ZSSR sa uspokoja len s pocitom víťazstva, s víťazstvom totiž prichádza aj moc a kapitalistické USA a komunistické ZSSR mali úplne odlišné predstavy o svetovej hegemónií. Charakteristika studenej vojny
Studená vojna bola vlastne vojna, ktorú nikdy nikto nevyhlásil a ktorá sa nikdy oficiálne neskončila. Napriek tomu, že táto „tichá“ vojna o Európu nikdy neprerástla do celosvetového vojnového konfliktu, zasiahla celý svet a každý človek na svete si ju veľmi dobre uvedomoval a trpel ňou. Napriek tomu, že už aj v minulosti existovali nevojenské konflikty, Studená vojna sa od nich v mnohom odlišovala, napríklad tým, že Studenú vojnu možno charakterizovať ako totálnu, teda jednoducho povedané, každá strana bola ochotná zájsť až do krajností a svojím konaním smerovala k úplnému víťazstvu, kde neexistovali žiadne kompromisy. Treba si uvedomiť, že na opačných stranách rieky stáli dve veľmoci, ktoré sa veľmi odlišovali- svojou ideológiou, režimom a predstavami o budúcnosti celého sveta. Jednalo sa hlavne o vojnou vyčerpanú Európu, ktorá sa zmietala medzi dvoma veľmocami, ktoré jej vnucovali svoj systém.