Októbra 1947) Proti návrhu ZSSR na jednaní o urýchlenom uzatvorení mierovej zmluvy a vytvorenie celonemeckej demokratickej vlády usilovali západné veľmoci o začlenenie svojich okupačných pásiem do Marshallovho plánu. Zasadanie Rady ministrov zahraničných vecí skončilo po vzájomnom obviňovaní bezvýsledne. Rusi nakoniec odmietli pomoc pre východné Nemecko. Program sa začal v roku 1948, trval asi 3 roky a stál pojené štáty americké 10,2 miliárd dolárov. Rozdeľovanie americkej pomoci zabezpečovala Organizácia pre európsku hospodársku spoločnosť založená 16. apríla 1948. Marshallov plán uviedol časť prebytkov do obehu a znížil rozdiel medzi kalorickou potrebou a dal základ nezávislej západnej a južnej Európe. Znamenal postupné vyrovnanie rozdielu medzi životnou úrovňou v USA a v Európe a zároveň vytvoril hlbokú priepasť medzi západnou a východnou Európou. Železná opona sa stala hranicou medzi hojnosťou a nedostatkom.
Samozrejme, východ nezostal pozadu a už 18 januára založil Radu vzájomnej hospodárskej pomoci(RVHP), ktorú by sme mohli nazvať priamou reakciou na Marshallov plán. Stalin si plne uvedomoval nebezpečenstvo úspechu Marshallovho plánu, ktoré by mohlo úplne zničiť jeho úsilie o rozmach socializmu. Členmi tejto organizácie boli prevažne agrárne a agrárno- priemyselné krajiny stojace pred začatím alebo zavŕšením procesu industrializácie, ako napríklad Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko, Československo a samozrejme ZSSR. Sovietske predstavy o náplni činnosti členských krajín RVHP spočívali v orientácií na ťažký priemysel a militarizáciu ekonomiky. Šlo hlavne o rozvoj spolupráce členských krajín za účelom rozšírenia vzájomného zahraničného obchodu, pričom zahraničný obchod sa rozhodne nemal chápať ako svetový, ale skôr ako východný. RVHP mala za úlohu ekonomicky uspokojiť členské štáty, avšak bez akéhokoľvek zásahu kapitalizmu. Táto organizácia bola riadená centrálne priamo z Moskvy a akýkoľvek výkyv zo socialistického zmýšľania či dokonca odpor boli potlačené už v zárodku. Zaujímavé bolo, že RVHP napriek všetkému podporovala sebestačnosť štátov, čo zapríčinilo nerovnomerný rozvoj priemyslu vzhľadom na to, že štáty neboli vôbec koordinované. Sprievodným javom sa stala vzájomná konkurencia na zahraničných trhoch, vysoké výrobné náklady pri malých počtoch výroby a často dokonca aj na nízkej technickej úrovni. Princíp hospodárstva fungoval jedine na päťročných plánoch, ktoré nijak pozitívne neovplyvňovali ekonomickú stránku krajiny. Táto organizácia po veľkých ťažkostiach zanikla 29.