júna v roku 1991 na zasadnutí v Budapešti, keď už aj sama stratila význam.
INFORMBYRO- Informačné byro komunistických a robotníckych strán Informbyro bolo vlastne združenie komunistických strán krajín vznikajúceho sovietskeho bloku a komunistických strán Francúzska a Taliansk. V lete v roku 1947 Stalin usúdil, že Marshallov plán je pre nich absolútne neprijateľný a zároveň aj nebezpečný, pretože by sa pomocou neho do sféry kapitalistického vplyvu znovu mohli začať členiť štáty východnej Európy, napríklad Československo a Poľsko. A tak 5. októbra 1947 vzniklo Informbyro, pričom cieľom jeho prvého stretnutia aktivizovať ideológov a vypracovať globálnu odpoveď na Marshallov plán- dopadlo to tak, že všetky východné štáty museli pomoc odmietnuť a dokonca proti nemu štrajkovať, aby sa tak vyhli imperialistickému vplyvu USA, ktoré práve podľa Sovietov prežívali kapitalistickú krízu. Celá funkcia Informbyra najprv spočívala v ostrom kritizovaní západu, postupne sa však nič neprehliadnúce oko združenia presunula na vlastné obyvateľstvo, ktoré tvrdo trestalo za akúkoľvek odchýlku od diktovanej línie. Napríklad v júni v roku 1948 bol odsúdený juhoslovanský vodca Tito za obranu juhoslovanskej suverenity proti zvôli Moskvy a zároveň bola Juhoslávia vylúčená z Informbyra. Informbyro inscenovalo aj prípady, v ktorých sa odsúdením na popravu alebo dlhoročné väzenie zbavili nepohodlných ľudí( väčšinou to boli komunistickí predstavitelia, avšak objavili sa medzi nimi i spisovatelia, profesori, teda ktokoľvek kto mohol ovplyvniť väčší dav. Medzi odsúdencami sa však aj vyskytli aj obyčajní ľudia, ktorí sa “prehrešili“ akýmkoľvek kontaktom so západným svetom.) Týmto správaním chcel Stalin varovať možných zradcov pred protikomunistickými aktivitami. Životnosť samotného Informybra bola krátka, uskutočnilo sa len niekoľko schôdzok. Konsolidácia sovietskeho bloku už od roku 1950 znižovala jeho potrebnosť. Formálne bolo rozpustené 17. apríla 1956, čo nasvedčovala tomu, že najvypätejšie obdobie studenej vojny už pominulo. BERLÍNSKA KRÍZA
1 Berlínska kríza
Nemecká otázka, a hlavne Berlín, boli azda najzávažnejším predmetom rokovania na Jaltskej i Postupimskej konferencií. Spojenci západu a tiež ZSSR chceli mať istotu, že Nemecko už nikdy nebude znamenať hrozbu pre svetový mier. Rozhodli sa preto Nemecko okupovať, šlo o USA, ZSSR, Veľkú Britániu a Francúzsko. Podľa dohody z Postupimskej konferencie malo byť Nemecko spravované ako hospodársky spravovaná jednotka. Po tom, ako sa objavili prvé nepravidelnosti dodávok potravín zo sovietskej zóny, oznámil štátny tajomník USA James Byrnes 6.9. 1946 v Stuttgarte, že pokiaľ ZSSR nebude dodržiavať Postupimské dohody, je možné uvažovať i o zjednotenie len západných okupačných zón.