To Stalina trochu šokovalo, pretože aj keď nemal úplne jasnú predstavu o osude Nemecka, predstavoval si túto krajinu ako zjednotenú, nezávislú a hlavne dobrovoľne socialistickú. Do karát mu však nehrali voľby v americkej okupačnej zóne, kde komunistická strana získala ledva desať percent hlasov. V sovietskej zóne však Socialistická zjednotená strana získala v zmanipulovaných voľbách až 50,3 percenta hlasov, čo Stalina utvrdilo v tom, že aj keď nemecká otázka možno nedopadne podľa jeho predstáv, sovietsku zónu si udržať musí a ak ostatné zóny včas nepochopia, že socializmus je pre nich to pravé, bude ich musieť k tomu prinútiť, a ak sa to nepodarí- nastane čas delenia. V tom ho utvrdilo aj rozhodnutie západných Spojencov, ktorí zaviedli oddelenú menu v západných okupačných zónach napriek Stalinovmu nesúhlasu. Na Západe do konca roka zvíťazilo presvedčenie, že Nemecko musí byť v každom prípade súčasťou Západu, bez ohľadu na to, či bude jednotné, alebo nie. V počiatočnom štádiu, keď sa len začala objavovať tendencia západu konečne riešiť situáciu s Nemeckom, Stalin sa rozhodol posúriť Spojencov a ich rozhodnutie. 30.3. 1948 obmedzil železničné spojenie medzi Západným Berlínom(Bizónia) a Trizóniou, západ reagoval už vyššie spomenutou menovou reformou v júni.(týkala sa západného Berlína a Trizónie) Vtedy už bolo každému jasné, že pre Nemecko niet inej cesty, ako rozdelenia na dva štáty rôznej ideológie. Hneď v júni, deň po zavedení menovej reformy, nasledovala blokáda západného Berlína, ZSSR prerušil všetky pozemné a vodné cesty za účelom vyhladovania západu. Stalin však nebral na ťažkú váhu letecký most, ktorý nechal priechodný, čo hneď využili Spojenci a začali západný Berlín zásobovať letecky. Toto zásobovanie trvalo 14 mesiacov a celej blokády dopravili do západného Berlína anglo-americké lietadlá zásoby v celkovej hmotnosti 2,5 miliónov ton pre viac ako 2 milióny ľudí. Zaujímavé je, že z celkového počtu letov- 272000, z nich havarovalo len 20 za 321 dní, čo je veľmi dobrý výsledok vzhľadom na to, že lietadlá s potravinami, palivom a inými zásobami pristávali v západnom Berlíne na letisku Tempechof priemerne každých 10 minút. V decembri dokonca doviezli aj istý počet vianočných stromčekov a čokolády. Západný Berlín si na letecký most zvykol a možno aj v duchu presvedčenia odmietal pomoc od Rusov, ktorí im ponúkali potraviny a predmety každodennej spotreby. Sovietsky zväz zistil, že takáto blokáda nemá význam, a v máji 1949 bola obnovená normálna komunikácia medzi Trizóniou a západným Berlínom.