Obrat v pomečre síl spôsobený príchodom čínskych “ ľudských dobrovoľníkov“ vyústil začiatkom novembra do všeobecnej ofenzívy severokórejských a čínskych vojsk. Množstvo Číňanov prinútilo vojská OSN ustúpiť, ich počet sa stále zväčšoval, za 2 roky sa zvýšil viac než o 2 milióny. Spojené čínsko- severokórejské armády 6. decembra 1950 opäť získali Pchjongjang a koncom decembra celú severnú Kóreu. Začiatkom januára 1951 na krátko dobyli Soul. Oddiely OSN sa potom preskupili, začal protiútok a 14. marca znovu dobyli už úplne zničený Soul a o 17 dní dosiahli 38. rovnobežku. V apríli bol odvolaný vrchný veliteľ spojeneckých síl generál McArthur za prekročenie kompetencií, pretože verejne odporúčal bombardovať vojenské základne v Číne. Prezident Truman sa obával, že by sa konflikt mohol rozšíriť na celý Ďaleký východ a preto sa chcel vyhnúť vojenským operáciám na Čínskom území. Miesto vrchného veliteľa zaujal americký generál Matthew Ridgway. Celá línia frontu sa postupne stabilizovala okolo 38. rovnobežky a prešlo sa do pozičnej zákopovej vojy. 23. júna 1951, zástupca ZSSR v OSN, J.A. Malik navrhol ako prvý prímerie. Rokovania sa začali 10. júla 1951 v Käsongu a v novembri sa premiestnili do Pchanmundžomu. Dohoda bola dosiahnutá až 27. júla 1953, takmer po dvoch rokoch rokovania. Dohodou bola stanovená demarkačná línia- stala sa ňou línia frontu. Súčasťou demarkačnej línie bolo vytvorenie demilitarizovanej zóny v šírke 2 km po oboch stranách. Dohoda taktiež zahŕňala podmienky repatriácie zajatcov. (odsunu do vlasti)

Bilancia vojny:
V kórejskej vojne zahynulo vyše štyroch miliónov ľudí, vojakov a civilného obyvateľstva. Vytvorila sa umelá bariéra uprostred homogénneho národa. Kórea zostala doteraz ako jediná rozdelená na dva bloky. V apríli až júni 1954 sa na Ženevskej konferencií zišli veľmoci (ZSSR, USA, Čína, VB, Francúzsko)+ KĽDR, Kórejská republika a účastnícke štáty kórejskej vojny, avšak skončila sa bez výsledku, bez dohody. Mierová zmluva nebola podpísaná dodnes. Kórejská hranica je ešte aj teraz považovaná za najlepšie stráženú hranicu na svete. O vzájomnom zlepšení vzťahov nemôžeme dokonca hovoriť ani dnes, tento zdĺhavý konflikt snáď vyrieši len čas. VARŠAVSKÁ ZMLUVA
Odpoveďou na úspešnú integračnú politiku západných štátov bolo vytvorenie vojensko- politického bloku komunistických krajín, zavŕšené podpisom Varšavskej zmluvy zo 14. mája 1955. Dá sa povedať, že komunistický svet reagoval na demokratický štýlom- Oni majú Marshallov plán, my máme Radu vzájomnej hospodárskej pomoci. Oni majú NATO, my zas Varšavskú zmluvu.