Táto zmluva, podpísaná vo Varšave, bola zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. Podpísali ju Albánsko, Bulharsko, Československo, Maďarsko, NDR, Poľsko, Rumunsko a Sovietsky zväz. Albánsko po nadviazaní spojenectva s Čínou nakoniec v roku 1963 spoluprácu s Varšavskou zmluvou prerušilo a v roku 1968 z nej aj formálne vystúpilo. Zmluva v čase svojho vzniku mala k dispozícii okolo 6 miliónov vojakov. Zmluva formulovala svoje ciele ako obranu pred agresiou, takzvaná vonkajšia obrana, ale nikdy takej agresii nečelila. Počas svojej existencie však nakoniec plnila nie vonkajšiu, ale tzv. vnútornú úlohu. Potláčala pokusy o samostatnosť a v dvoch prípadoch obrátila svoju agresiu proti vlastným členom, proti ktorým vojensky intervenovala. V r. 1956 vstúpili sovietske vojská do Maďarska, ktoré predtým oznámilo, že chce vystúpiť z Varšavskej zmluvy. V r. 1968 sa podobná situácia zopakovala v Československu. Invázie sa z členských nezúčastnili len vojská Albánska a Rumunska.

Zásah proti Maďarsku
Dá sa povedať, že Maďarsko bolo do októbra 1953 “poslušnou“ socialistickou krajinou pod pozorným okom Stalina. Jeho myšlienky vzorne realizoval vodca Komunistickej strany v Maďarsku Matyas Rákosi, ktorý tvrdil, že je najväčším maďarským nasledovníkom Stalina. Vnútri krajiny však vybuchovali sopky a obyvateľstvo spolu s rôznymi tajnými organizáciami nenávideli komunizmus, ZSSR a všetko, čo j s ním spojené. Rozčuľoval ich socialistický režim, Stalin, neskôr Brežnev a pokojný život im narušovali neustále sovietske vojenské hliadky rozmiestnené po celom Maďarsku.( V Maďarsku boli hliadky nevyhnutné, vždy tam hrozil nejaký odpor, na rozdiel od Československa, ktoré nebolo zužované vojenskými hliadkami a taktiež ich reformy boli skôr mierové, nie výbušné) Po Stalinovej smrti 5. marca 1953, nastalo v štátoch komunistickej sféry mierne uvoľnenie a tak vymenovalo nové sovietske vedenie za predsedu maďarskej vlády Imre Nagya. Jeho zásluhou sa zlepšili životné podmienky a uviedol do praxe svoju reformnú politiku. Po jednom z občasných mocenských zápasov zaútočili v Moskve maďarskí stalinisti na Imre Nagya a jeho reformistov. Nahradil ho András Hegeduš. Na nátlak Anastasija Mikojana vystriedali Matyasa Rákosiho jeho dlhoročným námestníkom Ernom Gerom, ktorý bol zarytý stalinista a nebol schopný viesť nové reformy.
Verejnosť bola týmito zmenami sklamaná. Začiatkom októbra vystúpili študenti s požiadavkami za demokratické reformy a stiahnutie sovietskej armády z Maďarska. 23. októbra 1956 usporiadali pochod cez Budapešť.