Týmto dňom sa začína Maďarská revolúcia trvajúca do 11. novembra 1956. Státisíce ľudí pochodovali stredom Budapešti a mnohí žiadali, aby ich požiadavky odzneli v rozhlase. Vedenie rozhlasu odmietlo. Bezpečnostná polícia v budove rozhlasu začala strieľať. Tak sa začala ozbrojená revolúcia. Vedenie Maďarska zachvátila panika. Rozhodli sa na jednom nočnom zasadnutí prijať požiadavky demoštrantov, ktorý okrem iného žiadali, aby sa predsedom vlády stal opäť Imre Nagy.
Po troch dňoch podpísal András Hegeduš rozhodnutie požiadať o pomoc sovietske vojská. V tom čase už boli sovietske jednotky na ceste z kasární. 28. októbra a Imre Nagy postavil na stranu revolucionárov a k povstaniu sa pridali dokonca aj maďarskí vojaci. Toto rozhodnutie Imreho umožnila porážka stalinistov vo vedení. Niekoľko z nich vrátane Andrása Hegeduša prepašovali z Budapešti v sovietskych obrnených autách. Revolúcia triumfovala.
Imre Nagy nariadil okamžité prímerie a vláda začala vyjednávať s Moskvou. Vo vedení Komunistickej strany bol nastolený János Kádar. 30. októbra vyhládil Imre Nagy obnovenie demokracie a vytvorenie koaličnej vlády. Oznámil, že Maďarsko opúšťa Varšavskú zmluvu. Jeho cieľom bolo vytvoriť neutrálne a socialistické Maďarsko.
Vyhlásenie neutrality Maďarska a vystúpenie z Varšavskej zmluvy sa považovalo za dôvod na sovietsku inváziu. Tá sa uskutočnila 4. novembra a zvrhla Nagyovu vládu. Červená armáda zhromaždila v Maďarsku asi 2000 tankov a 60 tisíc vojakov. Sovietske jednotky vybojovali s povstalcami niekoľko pouličných bojov. Za obeť padlo 4000 ľudí, z toho 700 z nich pochádzali zo sovietskeho vojska. Organizovaný odpor neprichádzal do úvahy, pretože KGB zatkla aj ministra obrany aj náčelníka armádneho štábu. Len národná garda mala velenie- velil jej generál Király a Sándor Kopacsi. Generál Király išiel s oddielom polície na kopec Buda a Sándor Kopacsi k budove parlamentu. Boje trvali niekoľko dní. Jednotku Királyho zahnali na západ Maďarska. Po desiatich dňoch sa im podarilo ujsť do Rakúska.
Po potlačení povstania sa ujal vedenia János Kadar. Hoci zastavil niektoré z výčinov bývalých stalinistických vodcov, aj tak bolo Maďarsko naďalej závislé od Moskvy. Kadar postupne dokázal vytvoriť pre Maďarsko istý stupeň autonómie najmä na konci 60- tych rokov. Zaviedol niekoľko trhových hospodárskych reforiem. Aj keď samostatnosť východoeurópskym krajinám príliš nevyhovovala, Kremeľ okamžite zakročil, aby sa neoslabila súdržnosť so sovietskym blokom.