Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Studená vojna
Dátum pridania: | 20.02.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | belasicova | ||
Jazyk: | Počet slov: | 17 058 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 67 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 111m 40s |
Pomalé čítanie: | 167m 30s |
Od príslušníkov partajnej nomenklatúry sa líšil tým, že veril v komunistické ideály a v duchovnú silu marxizmu-leninizmu, hoci ho nemohol do hĺbky pochopiť.
Chruščovova kariéra bola priamo spojená so Stalinom. Ten ho vytiahol hore a poveril najprv vedením moskovskej organizácie a potom Komunistickej strany Ukrajiny. Bol členom Vojenskej rady viacerých frontov počas Veľkej vlasteneckej vojny. Príčiny, prečo Stalin Chruščovovi dôveroval, boli v tom, že Nikita Sergejevič bol nielen prakticky nevzdelaný, ale zároveň sám seba charakterizoval ako "verného vojaka strany". Chruščov prišiel do straníckych funkcií vybavený "robotnícko-roľníckymi univerzitami": bol pastierom, baníkom, zámočníkom a potom poslucháčom straníckych kurzov. Vo svojej straníckej kariére sa vždy držal väčšiny, a väčšinu riadil Stalin.
Tragika Chruščovovej osobnosti je v tom, že nepoznal iný systém ako stalinský a ten chcel len vylepšiť. Jeho kritika stalinizmu vlastne ostala iba na povrchu a nedotkla sa podstaty systému. Chruščov mal nepochybne dobré úmysly, ale tie patrili k takému ich typu, ktorý vedie do pekiel.
Pôvodcom pojmu kult osobnosti je síce Karol Marx, ale tí, čo pomáhali Chruščovovi pripravovať jeho referát, tento výraz vytrhli z kontextu. Z dnešného hľadiska mala neblahý vplyv okolnosť, že úplne chýbala hlbšia kritická analýza fenoménov, ktorými sa kult osobnosti prejavoval (išlo najmä o stranícko-štátnu byrokraciu). Kritika kultu sa tak zredukovala na kritiku odpudzujúcich vodcovských a povahových kvalít Stalina.
Materiály uverejnené v lete roku 1956 síce do istej miery objasnili niektoré subjektívne i objektívne faktory vedúce ku kultu osobnosti, ale ani tie neozrejmili, z akých politicko-systémových koreňov tieto fenomény vyplynuli. Túto závažnú slabinu vystihol okrem iných taliansky komunistický politik P. Togliatti, najprv v interview v časopise Nuovi argumenti a potom na 8. zjazde Komunistickej strany Talianska v decembri 1956, kde povedal: "...plamenné pranierovanie takých veľkých chýb, ktoré viedli až k zločinom, nesprevádzalo ihneď hlboké skúmanie a kritické poukázanie na ich príčiny a podmienky. Zostalo sa pri dramatickom odhaľovaní úchyliek a chýb zomrelého vedúceho činiteľa. Namiesto toho, aby sa skúmalo, aké deformácie sa prejavili v politickom zriadení, ktoré Stalin riadil, čo bolo príčinou toho, že sa mohli prejaviť, a aké metódy sa musia použiť na ich definitívne odstránenie. Nezvážili sa okamžite, rýchlo a úplne všetky závery, ktoré sa mali z odhalení 20.
Zdroje: George B. Tindall, David E Shi.: dejiny Spojených státu amerických, 3. vydanie, Praha, Lidové noviny, 1998, ISBN 80-7106-902-9, Gabriel Partos.: Studená vojna, 3. vydanie, Bratislava, PTK- ECHO, 1994, ISBN 80-88753-04-X, Odfrey Hudgson.: Od úsvitu století po začátek studené války, 1. vydanie, Praha, Columbus, 2001, Európska iniciatíva Fréderica Deloucha.: Dejiny Európy, 1. vydanie, Bratislava, Mladé letá, 1995, ISBN 80-06-00605-9, Miroslav Kamenický, Ivan Mrva, Mária Tonková, Pavol Valachovič.: Lexikón svetových dejín, 1. vydanie, Banská Bystrica, Media Trade, 1997, ISBN 80-08-01120-3
Podobné referáty
Studená vojna | SOŠ | 2.9717 | 1296 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9854 | 1056 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9552 | 923 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9579 | 4404 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9750 | 1693 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9361 | 2687 slov | |
Studená vojna | GYM | 2.9665 | 817 slov | |
Studená vojna | ZŠ | 3.0071 | 2693 slov | |
Studená vojna | INÉ | 2.9839 | 3248 slov | |
Studená vojna | GYM | 2.9691 | 2048 slov |