V dejinách sa objavili povestné biele miesta - darmo by sme hľadali podrobnejšie informácie o Bucharinovi, Rykovovi, Rakovskom, Zinovievovi, či Kamenevovi. Aj Stalin akoby neexistoval. Ak sa spomenul, tak ako jeden z mnohých straníckych funkcionárov, ktorý sa nanajvýš dopustil akýchsi podrobnejšie nešpecifikovaných chýb.
Stalin hlásal teóriu, že pokiaľ existuje imperializmus, vojny sú nevyhnutné, pretože vyplývajú z jeho podstaty. Mierové hnutie mohlo vojnu iba oddialiť. Treba však uznať, že hoci rátal s Treťou svetovou vojnou v rozmedzí troch až piatich rokov, jeho zahraničná politika bola skôr opatrná. Ustúpil počas berlínskej krízy v roku 1948 a ZSSR priamo nezasiahol do kórejskej vojny.
Dvadsiaty zjazd prišiel s koncepciou mierového spolunažívania a dokonca súťaženia dvoch svetových sústav. Chruščov naozaj začal osobne rokovať so západnými štátnikmi, uzavrelo sa prímerie v Kórei, skončila sa francúzsko-vietnamská vojna a vyriešil sa problém Rakúska. Lenže Chruščovovi sa podarilo to, čo sa nepodarilo Stalinovi - dostať svet na pokraj Tretej svetovej vojny. Dnes sa spomína kubánska kríza, no rovnako mohla do Tretej svetovej vojny vyústiť berlínska kríza v roku 1961, keď postavili povestný berlínsky múr a na Friedrichstrasse proti sebe stáli sovietske a americké tanky, alebo aféra so zostrelením amerického špionážneho lietadla U-2, keď sa Chruščov vyhrážal útokom na americké základne v zahraničí. Pokiaľ však ide o mierové súťaženie, Chruščov prišiel s utopickým plánom a nesplniteľnými sľubmi, že niekedy na prelome 60. a 70. rokov socialistický tábor bude vyrábať viac ako polovicu svetovej výroby a niekedy v 80. rokoch už bude žiť v komunizme. Podľa všetkého, aj čínsku koncepciu "veľkého skoku" tieto utopické predstavy inšpirovali. Chruščov sám vystupoval ako univerzálny odborník. Povestným sa stalo napríklad jeho presadzovanie pestovania kukurice vo všetkých klimatických podmienkach ZSSR, alebo jeho pohon na umelcov, ktorých diela sa mu nepáčili, lebo im nerozumel.
Po prvý raz chcela Chruščova odvolať skupina okolo Molotova. Tento útok odrazil a k dobru mu možno pripísať, že problém neriešil stalinsky, ale presunutím odporcov na nižšie funkcie v aparáte. Druhý útok bol úspešný. Na čelo krajiny sa dostal Brežnev a nastala éra "zastoja", čiže stagnácie.
Historici nemajú radi slovíčko "keby", takže sa nedá špekulovať, aké iné perspektívy pre socializmus mohol otvoriť 20. zjazd pod iným vedením. Keď sa k moci dostal Gorbačov, ktorý intelektom a vzdelaním Chruščova nepochybne prevyšoval, stal sa už iba svedkom konca systému.