Ale to je už iná kapitola dejín

SUEZSKÁ KRÍZA
Znárodnenie Suezského prieplavu

Suezská kríza začala, jednoducho povedané, miernou potýčkou názorov medzi Spojenými štátmi a Francúzskom s Veľkou Britániou. Šlo o Tretí svet. Kým Američania tvrdili, že ich vplyv si tam môžu udržať jedine zrieknutím im známeho imperializmu a ponechaním rozvojovým krajinám, niekdajším kolóniám nezávislosť, Francúzi a Briti mali odlišný názor, túžili mať Tretí svet pevne v rukách. Pokles britského vplyvu v oblasti Blízkeho východu a destabilizáciu francúzskeho panstva z veľkej časti zapríčinil i vojenský prevrat v Egypte z roku 1952, ktorý prinútil abdikovať kráľa Farúka a vyniesol k moci skupinu nacionalistických dôstojníkov, na čelo ktorých sa postavil Gamál Abd an- Násir, ktorý odmietal západný vplyv a okato podporoval alžírskych povstalcov. V roku 1955 sa pre tieto a iné problémy zrodil z iniciatívy Washingtonu Bagdadský pakt. Jeho základom bola zmluva medzi Tureckom a Irakom z februára 1955, ku ktorej sa začiatkom apríla pripojila Veľká Británia, v septembri Pakistan a v novembri Irán. Pakt bol však od začiatku blokovaný Násirom, ktorý nakoniec docieli, aby Sýria, Libanon a Jordánsko do tohto paktu nevstúpili. Taktiež USA sa nakoniec k paktu nepripojili z obavy, ž by takýto postup ešte viac antagonizoval Egypt. Ako náhradu sa USA snažili získať Saudskú Arábiu a jej spojenectvom izolovať Egypt v arabskom svete. Francúzske problémy s Násirom sa stupňovali do takej miery, že Francúzska vláda v Alžírsku závisela od Násira, ktorý okato podporoval alžírskych povstalcov a neustále hľadal ďalších. Z toho dôvodu od roku 1954 Francúzsko poskytovalo dodávky vojenskej techniky pre Izrael, čo požadoval aj Násir od USA, ktoré mu však nepriamo nevyhoveli požiadavkou, aby Egypt všetky dodávky platil hotovými peniazmi, čo bolo pre Egypt hospodársky nemožné. A tak sa Násirová požiadavka z amerického ministra zahraničia Johna Fostera Dullesa ( v tom čase bol na prezidentskom poste Eisenhower) preniesla na sovietskeho vodcu Chruščova, ktorý mu s radosťou vyhovel a prostredníctvom Československa mu dodávku zbraní na úver poskytol. USA sa však nechcel vzdať svojho vplyvu na egyptskú politiky a vzápätí spolu s Britániou navrhli pomoc Medzinárodného menového fondu pri stavbe Asuánskej priehrady v strednom Egypte. Keď však Egypt uznal komunistickú Čínu, návrh hneď stiahli( 18. júl) načo Násir reagoval hneď 26. júla vyhlásením, že jeho vláda znárodní Suezský prieplav za účelom získania finančných prostriedkov, pričom najväčšími podielnikmi boli britskí a francúzski akcionári a znárodnenie egyptskou vládou by znamenalo ohrozenie dodávok ropy do Západnej Európy.