Problém bol v tom, že umiestnenie rakiet bolo vo veľmi výhodnej polohe- len 150 kilometrov od pobrežia Floridy a čo je najdôležitejšie, umiestnenie Washinghtonu bolo priamo na “dostrel“ sovietskym raketám typu SS-4 s doletom 1900 kilometrov. Typ SS- 5 má ešte dlhší dolet, takže by pokryl väčšiu časť Spojených štátov( typ SS-4, resp. SS- 5 sú šifry používané v NATO na označenie sovietskych rakiet. Ide o skratku pre surface to surface, čiže zem- zem). Rakety typu SS- 5 však na Kubu nikdy nedodpravili. Už spomínaným vylodením proticastrovských emigrantov sa dosiahol opačný výsledok, aký USA očakávali. Na rozdiel od ostatných východoeurópskych štátov, ktoré Stalin doslova donútil prijať niekedy i násilím komunistický režim, Fidel Castro to spravil plne dobrovoľne. Invázia bola porazená a incident v Bay of Pigs( Zálive svíň) potvrdil najhoršie obavy Fidela Castra zo zámerov Washinghtonu voči jeho režimu. Takže Kuba sa tentoraz stala ďalším bodom sváru medzi ZSSR a USA. ZSSR začali rýchlo konať. Rozhodli sa brániť Kubu pred akýmkoľvek vplyvom USA a taktiež presvedčiť Castra, aby dovolil umiestniť jadrové zbrane na jeho ostrove. Castro veľmi rád prijal ochranu ZSSR, no jadrovým zbraniam sa zo začiatku bránil, avšak nakoniec povolil v mene boja proti americkému imperializmu, ktorý nenávidel rovnako ako Stalin a jeho prívrženci. Tak teda od júla do októbra 1962 sa na Kubu námorným mostom prepravilo 43000 sovietskych vojakov, stovky tankov, protilietadlové ofenzívne rakety, 42 rakiet typu SS- 4 a iné vojenské vybavenie (prepravili dokopy 72 rakiet s jadrovými hlavicami)- všetko na zabezpečenie prevádzky v prípade amerického útoku alebo aj obrany. Tento jadrový arzenál by bol schopný zrovnať so zemou americké mestá od Floridy až po juhozápadný Pacifik. Operácia prebehla v úplnej tajnosti, čo bolo výslovným želaním Chruščova so zámerom postaviť americkú vládu pred fait accompli( teda pred hotovú vec). Američania totiž vôbec nepredpokladali, že by si ZSSR dovolil umiestniť jadrové zbrane mimo ich vlastného územia. Prvá informácia , ktorá prenikla viac- menej náhodou na povrch, vzbudila vlnu podozrenia, aj keď nešlo o jednoznačný dôkaz. Riaditeľa CIA Johna McCona prekvapilo, keď sa dozvedel, že na Kube boli vybudované mohutné protilietadlové batérie typu SAM-2 a okamžite o svojom podozrení informoval vládu. Tá to brala na ľahkú váhu a nepodporila ho. McCon však presviedčal ďalej a nakoniec dosiahol uskutočnenie prieskumného letu nad Kubou, ktorý by potvrdil alebo vyvrátil jeho podozrenie.
Jeho podozrenie sa potvrdilo. V nedeľu 14.