Podľa nej v prípade úspechu Vietkongu by sa celý Vietnam stal komunistickou krajinou a táto ideológia by sa rozšírila aj do ďalších oblastí juchovýchodnej Ázie, čo by viedlo k strate pozícií USA v uvedenom priestore. Vietkongu sa koncom 50. rokov podarilo získať pod kontrolu pomerne rozsiahle územie, čomu sa Diem snažil zabrániť vytvorením tzv. programom strategických dedín, ktorý spočíval vo vytvorení chránených opevnených dedín, avšak aj keď tento plán vyzeral nádejne, územia obsadené Vietkongom sa neustále rozrastali. V decembri 1960 priviedla Diemova diktatúra rôzne prúdy opozície vrátane komunistov, budhistov k vytvoreniu Frontu národného oslobodenia južného Vietnamu(FNOJV), ktorý sa stal hlavnou politickou silou povstania. V druhej polovici roku 1963 bol už vo Vietname totálnej snahe napriek zapojeniu sa Američanov ku konfliktu a saigonský režim vďaka svojim nedostatkom prežíval hlbokú krízu. Povstalci víťazili, juhovietnamskí generáli zvrhli a zavraždili Ngo Dinh Diema a v čele vlády sa striedal jeden neschopný generál za druhým. Po zavraždení J. F. Kennedyho(22. novembra 1963) sa prezidentom USA stal L.B. Johnson,( právoplatne voľby vyhral 3. novembra 1964) ktorý zastával a presadzoval názor, že je potrebné stupňovať vojenské akcie Američanov vo Vietname. A tak sa aj stalo- toto rozhodnutie posilnil i fakt, že už bolo jasné, že spolu s jednotkami Vietkongu bojujú aj severokórejské vojská. Zámienkou na rozšírenie konfliktu bol incident v Tonkinskom zálive 2. augusta 1964, keď severovietnamské torpédové člny napadli americký torpédoborec Maddox. Odvetou bolo priame bombardovanie Vietnamskej demokratickej republiky a vylodenie americkej námornej pechoty v Dan- nangu.
Od roku 1965 sa konflikt čoraz viac zväčšoval, pričom frontová línia prakticky neexistovala. Americké vojská využívali absolútnu vzdušnú prevahu nad územím južného Vietnamu. Využívali vrtuľníky, guľomety, rakety, bombardéry, transportné stroje a úplne tak zničili vietnamskú vegetáciu, čím vážne ohrozili zdravie civilného obyvateľstva a vojska na oboch stranách. Američania sa pohybovali v džungli systémom “pátraj po nepriateľovi a znič ho“, Vietkong zas systémom “udri a uteč“, čo spôsobilo, že Američania v nespočetných stretnutiach nedokázali dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo. Veliteľovi povstalcov generálovi Giapovi sa neustále darilo udržiavať bojaschopnosť a zásobovanie svojich vojsk do takej miery, že začiatkom roka 1968 úspešným ťažením a obkľúčením americkej základne Khe- san vzbudil u amerického generála Westmorelanda dojem, že práve Khe- san je cieľom veľkej ofenzívy.