Boje sa odohrávali medzi Ľudovým hnutím za oslobodenie Angoly (MPLA) a Hnutím za úplnú nezávislosť Angoly (UNITA), obe boli národne oslobodzovacími organizáciami. MPLA bolo podporované ZSSR a Kubou, kým UNITA mala podporu USA a Juhoafrickej republiky. Organizácia africkej jednoty uznala 11. Februára 1976 Socialistickú ľudovú republiku, vyhlásenú MPLA, aj keď ďalšie ilegálne skupiny pokračovali v boji. USA totiž absolútne nesúhlasilo vo výhrou Sovietskeho zväzu, ktorý sa zo všetkých síl snažil získať pod komunistickú vládu čo najviac afrických krajín. V roku 1989 sa z Angoly stiahlo kubánske vojsko. Po podpísaní prímeria v roku 1991 vyhralo vo voľbách nakoniec MPLA, no konečná mierová dohoda bola dosiahnutá v rokoch 1994-1995. JADROVÉ ZBRANE
Celý svet pochopil, čo znamená nebezpečenstvo jadrových zbraní v deň, keď bola na Hirošimu zhodená atómová bomba “Little boy“(Malý chlapec). Jadrové zbrane sa však zostrojovali už počas prvej svetovej vojny Američanmi v Los Alamos zo strachu pred tým, že Hitler vlastní jadrovú zbraň a použije ju. Dá sa povedať, že celý princíp zväčšovania jadrového arzenálu spočíval práve v tom, že jedna strana si myslela, že väčší arzenál má tá druhá a neustále ju zväčšovala. Platí to i opačne. Prví začali s výrobou Američania, avšak prvú skúšku atómovej bomby po druhej svetovej vojne uskutočnili Rusi už 29. augusta 1949. 3. októbra 1952 ich nasledovali Briti a 1. novembra, v tom istom roku, prišlo Američania s triumfom- skúškou vodíkovej bomby, ktorá mala ničivú silu, oveľa väčšiu ako ostatné bomby, čo vystrašilo celý svet- teda význam to malo skôr psychologický, pretože v skutočnosti USA ani len nepomýšľali na jej použitie. Túto termonukleárnu nálož Rusi, aby nezaostávali, predviedli svetu už za necelý rok. V ničom nezaostávali, čo sa týka skúšok atómových zbraní ani Francúzi( 13. február 1960) a Číňania( 16. októbra 1964). Éra atómových skúšok skončila pre ZSSR a USA 25. júla 1963 zmluvou o zákaze skúšok jadrových zbraní, 10. apríla 1972 zas podpísali dohodu o zákaze biologických zbraní, v roku 1974(24. november) sa zas dohodli o náčrte novej dohody o kontrole strategických zbraní ( za účasti Forda a Brežneva)Avšak tieto dohody neznamenali takmer nič. Mierny úspech z roku 1963 znamenala dohoda o zriadení “horúcej linky“ medzi ZZSR a USA dohodou z 20. júna, ktorá zabezpečila dobre zabehnutú a bezprostrednú metódu komunikácie cez ďalekopis, čím sa nahradili v časoch krízy časti improvizované kontakty. V roku 1953 americký prezident Eisenhower uviedol do života obrannú stratégiu “nového štýlu“, ktorá viac vyhovovala jeho šetrnejšiemu prístupu k vládnym financiám.