Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Studená vojna
Dátum pridania: | 20.02.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | belasicova | ||
Jazyk: | Počet slov: | 17 058 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 67 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 111m 40s |
Pomalé čítanie: | 167m 30s |
Chcel dosiahnuť silné hospodárstvo, čo znamenalo nízke dane, čo mohol dosiahnuť len tak, ak šetril na zbraniach a musel sa spoliehať len na jadrové zbrane, čo v konečnom dôsledku oslabilo konvenčné sily USA. USA, oklamané Kremľom, ktorý sa tváril, že má jadrových zbraní až- až, nerobili nič iné, iba zväčšovali jadrový arzenál. Popritom ZSSR ďaleko zaostávali za USA, avšak nikdy by si to nepriznali a používali triky, ktoré presviedčali Američanov, že ZSSR treba predbehnúť čím skôr. Kým USA mali financovanie jadrových zbraní prísne kontrolované, Rusi pracovali bez akýchkoľvek kontrolných mechanizmov. Sovietom sa dokonale podarilo zastrašiť Ameriku, keď 4. októbra 1957 vypustili prvú družicu okolo Zeme Sputnik 1., čím ukázali, že vlastnia medzikontinentálne rakety
Základným kameňom v myslení Spojených štátov sa stala koncepcia MAD(mutual assured destruction- koncepcia zaručeného vzájomného zničenia) vytvorená na začiatku 60. rokov. Jej kľúčovou myšlienkou bolo, že ani jedna strana, aj keby zaútočila prvá, nemôže zabrániť protivníkovi v tom, aby trestal neobmedzene a ničivo. Už pri vzniku MAD ho ohrozovali pokusy rozmiestniť v USA a v ZSSR systémy protibalistických rakiet(ABM), ktoré boli schopné dostatočnej obrany v prípade odvety za predpokladu, že útok by šiel z ich strany. Reakciou na ABM bolo znásobovanie počtu ICBM(podobné ako AMB, rakety SS-18 a SS- 19), aby sa dosiahla istota, že dôjde k vzájomnému zničeniu. Popritom sa obe strany chceli utvrdiť v tom, aby tá druhá proti nim nepoužila žiadnu jadrovú zbraň. Napríklad 27. januára 1967 USA, ZSSR a Veľká Británia podpísali zmluvu o zákaze skúšok jadrových zbraní v ovzduší, 1. júla nasledujúceho roku tie isté krajiny podpísali zmluvu tentoraz o nešírení jadrových zbraní. Avšak situácia sa tým vôbec nezlepšila, obe strany naďalej horlivo zbrojili a žili v strachu pred útokom, majúc na zreteli vytvorené koncepcie. K miernemu uvoľneniu čoraz zvyšujúceho napätie došlo po 26. máji 1972 dohodou SALT 1 , ktorou zakázali rozmiestňovať systémy AMB.(otvorenie prvého kola SALT sa konalo už 17. novembra 1969) Lenže potom sa začalo s rozmiestňovaním rakiet, ktoré mohli niesť viac jadrových hlavíc, čím sa sledovalo zníženie účinnosti možného obranného štítu. Jednalo sa rakety MIRV. SALT 2 bola podpísaná Carterom a Brežnevom 18. júna 1979. V marci v roku 1983 Reagan (vyhral voľby 4. novembra 1980)ohlásil začiatok programu SDI, teda strategickú obrannú iniciatívu. Bol to skôr vedecko- fantastický plán, zakrátko dostal i posmešný názov “Hviezdne vojny“., jednalo sa o plán destabilizujúcej obrannej sily.
Zdroje: George B. Tindall, David E Shi.: dejiny Spojených státu amerických, 3. vydanie, Praha, Lidové noviny, 1998, ISBN 80-7106-902-9, Gabriel Partos.: Studená vojna, 3. vydanie, Bratislava, PTK- ECHO, 1994, ISBN 80-88753-04-X, Odfrey Hudgson.: Od úsvitu století po začátek studené války, 1. vydanie, Praha, Columbus, 2001, Európska iniciatíva Fréderica Deloucha.: Dejiny Európy, 1. vydanie, Bratislava, Mladé letá, 1995, ISBN 80-06-00605-9, Miroslav Kamenický, Ivan Mrva, Mária Tonková, Pavol Valachovič.: Lexikón svetových dejín, 1. vydanie, Banská Bystrica, Media Trade, 1997, ISBN 80-08-01120-3
Podobné referáty
Studená vojna | SOŠ | 2.9717 | 1296 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9854 | 1056 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9552 | 923 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9579 | 4404 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9750 | 1693 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9361 | 2687 slov | |
Studená vojna | GYM | 2.9665 | 817 slov | |
Studená vojna | ZŠ | 3.0071 | 2693 slov | |
Studená vojna | INÉ | 2.9839 | 3248 slov | |
Studená vojna | GYM | 2.9691 | 2048 slov |