Konečne sa stiahli rakety SS- 20, ktoré boli 10 rokov namierené na západ, aj keď za ceny stiahnutia rakiet Pershing 2 a striel Cruise. V roku 1984 (17. januára) jej predchádzala konferencia NATO a Varšavskej zmluvy o odzbrojení, vlastne môžeme povedať, že o konvenčných zbraniach sa diskutovalo už 15 rokov, od roku 1973 do roku 1988. Tento nekonečný dialóg, známy ako Rozhovory o vzájomne vyváženom znížení stavov vojsk (MBFR) sa viedol vo Viedni počas celého obdobia uvoľňovania napätia i v období druhej studenej vojny, ale úspech nikdy nepriniesol. Neskôr dostali tieto rozhovory o kontrole zbrojenia nový náter s názvom Konvenčné jednotky v Európe (CFE) i nový cieľ: znížiť vojenský potenciál zvláštneho určenia- prekvapivého útoku. AJ tieto rozhovory zostali dlho na mŕtvom bode. Zrazu sa však všetko dalo do pohybu. Zásluhu na tom mal Michail Gorbačov, ktorý v decembri 1988 oznámil rozsiahle jednostranné zníženie stavov vojenských síl. O dva roky neskôr sa v Paríži slávnostne podpísala Zmluva o konvenčných jednotkách v Európe. Na podpise sa v rámci procesu konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe(KBSE) zúčastnili vedúce osobnosti 34 krajín. Táto konferencia vytvorila pre európsku bezpečnosť a spoluprácu oveľa reálnejší rámec ako Helsinská konferencia spred 15 rokov. Otom nasledovalo veľké asymetrické znižovanie počtu stavov na stranách Varšavskej zmluvy a NATO, pričom NATO znížili svoje stavy oveľa menej. Tempo znižovania stavov pokračovalo aj po smrti Michaila Gorbačova, koncom júla 1991 sa podpísala zmluva START 1 o 30% znížení arzenálov jadrových hlavíc Spojených štátov a Sovietskeho zväzu do konca roku 2000. Po 18 mesiacoch ju nahradila zmluva START 2, ktorá určila, že každá strana zníži počet svojich jadrových hlavíc o ďalšie dve tretiny, aby sa do roku 2003 znížil ich počet na 3000 až 3500. Úplne sa majú odstrániť aj všetky medzikontinentálne balistické rakety s viacerými hlavicami, ktoré boli hlavnou oporou sovietskych zastrašovacích prostriedkov.
Môžeme teda povedať, že až koncom 80. rokov sa vzťahy medzi ZSSR a USA dostali do normálnych koľají. Normálne koľaje so sebou priniesli dohody o obchode, o vede, o životnom prostredí i o celom rade ďalších problémov. ŽIVOT V ZSSR A USA POČAS STUDENEJ VOJNY
Akokoľvek rozdielne sa zdajú byť štáty ako Sovietsky zväz a Spojené štáty, jedno mali spoločné: strach. Strach pred vojnou, strach pred jadrovými zbraňami, strach pred druhým svetom (teda západným alebo východným) a čo je najhoršie, strach pred sebou samým.