Akákoľvek sympatia západu ako napríklad počúvanie rádia alebo korešpondencia bola chápaná ako otvorený odpor a prísne trestaná, najčastejšie zinscenovaným procesom, potom väzením alebo rovnou deportáciou na Sibír- do gulagov, čo boli údajne pracovné tábory. Absolútne zakázaným bolo počúvanie rádia Hlas Ameriky, Slobodnej Európy alebo čítanie amerických kníh.(tie sa vlastne na územie ZSSR ani legálne nedostali) Zakázané bolo čokoľvek, čo prichádzalo zo západu- teda aj literatúra, móda a dokonca aj hudobný štýl: Dnes hráš jazz, zajtra zradíš ľud. ,Komunizmus bol napríklad pevne spätý i s ateizmom. Neprichádzalo do úvahy, aby komunistický funkcionári navštevovali kostol alebo v ňom dokonca vyslovili manželský sľub. Ďalším problémom bola i veľmi rozsiahla špionáž. Sledovalo sa úplne všetko. Dokonca i obyčajní ľudia, úplne zmenení strachom, boli schopní udať vlastných priateľov, že majú napríklad príbuzných v Amerike(čím sa stali automaticky podozrivými) a poslať ich tak na smrť, len preto, aby sa sami obránili. Veľmi rizikovou skupinou boli spisovatelia, herci a ostatní občania verejne známi, ktorých kariéra a niekedy aj život záviseli od politického zmýšľania. V skratke môžeme povedať, že Amerika a ostatný západný svet boli pre východ úplným tabu a hovoriť o ňom sa mohlo len v zlých superlatívoch- a ako som už spomenula, väčšina ľudí svojim slovám naozaj verilo. Veď z televízie a z rozhlasu mohli o západnom svete prijať len negatívne informácie, ktoré ich usvedčovalo v tom, že sa nemajú vlastne až tak zle a všetko sa dá prežiť, len aby nepadli do náručia tomu amorálnemu, vulgárnemu a nebezpečnému imperialistickému svetu na západe. Veľký zlom v myslení Sovietov nastal v roku 1957, keď KS povolila americkú výstavu v Moskve- Američania sa dostali na východ a ukázali, že zďaleka nie sú takí vulgárni a amorálni. Odvtedy obyvatelia ZSSR začali pochybovať o stopercentnej pravdivosti slov KS.
Výsledkom bolo, že počas studenej vojny bol Sovietsky zväz a jeho satelitné štáty takmer úplne odrezané od sveta, väčšinou spokojné s vlastným spôsobom života vzhľadom na to že nepoznali iný. Tí, čo mali príbuzných na západe , ak sa im to podarilo, emigrovali a podaktorí sa po skončení Studenej vojny vrátili domov. V konečnom dôsledku môžeme skonštatovať, že východ bol o všetkých politických udalostiach informovaný neúplne alebo úplne mylne, teda existovali v svete vymyslenom vedúcou Komunistickou stranou v krajine. ŽIVOT V USA
Podobne ako v Sovietskom zväze bol západný svet ostro sledovaný vlastnými krajinami a úzkostlivo nabádaný k nenávisti voči komunizmu a voči všetkému čo bolo (a vlastne aj je) s ním spojené.