Aj keď sa Studená vojna skončila, zrnká akejsi nevraživosti v krajinách západu v nich zostali dodnes.
Západ chápal komunizmus nie ako politický režim, ale ako celkový spôsob života, ktorý bol vlastne chorobný a bolo sa mu treba vyhýbať ako moru. Americkí funkcionári stále tĺkli do hláv obyvateľstvu, že nenávisť voči ZSSR je ich povinnosťou a jedine odmietaním akejkoľvek formy komunizmu budú schopní zabrániť prevratu, ktorý by pre nich znamenal istú záhubu. Aby funkcionári posilnili odpor voči Rusom, zinscenovali dokonca socialistický prevrat v istom mestečku v štáte Wisconsin- hra dosiahla svoj účel a Američania si nevedeli predstaviť nič horšie, ako život v socializme. Američania si zvolili i ľahšiu formu odporu voči komunizmu, napríklad sa natáčali filmy jasne symbolizujúce ZSSR ako nepriateľa- napríklad film Červená planéta Mars, alebo desiatky iných, väčšinou sa v názvoch vyskytovali slová červená, kladivo, kosák a podobne. Taktiež riešili odpor výsmechom pomocou karikatúr, divadelných predstavení a článkov, v ktorých zosmiešňovali komunistický režim, avšak nechávali ľudí pred ním v strehu. Avšak akúkoľvek silu ukazovala špička Spojených štátov, jediné, čo pociťovali, bol strach. Strach pochádzal aj z faktu, že armáda Spojených štátov bola neporovnateľne menšia ako sovietska. A ten všadeprítomný strach ich prinútil, aby otočili vlnu podozrenia i voči vlastným. Už pred vojnou zriadený Oficiálny výbor pre neamerickú činnosť počas Studenej vojny nabral plné obrátky, každý, kto mierne vybočil “z bežného spôsobu amerického života“ bol hneď obvinený so spoluprácou so ZSSR. Najviac na mušku si zobrali samozrejme hercov, spevákov a spisovateľov, ktorí sa ani nenazdali, a hneď boli označovaní za špiónov najhrubšieho zrna. Najviac si toho Spojené štáty vytrpeli za senátora McCarthyho, ktorý sa tak vyžíval v hľadaní a trestaní zradcov, že po istom čase mu neboli potrebné ani dôkazy o špionáži a odsudzoval každého, kto sa mu trochu nezdal. Odhadom mohla byť sledovaná asi tretina obyvateľstva, McCarthy to odôvodňoval tým, že po 49. roku (v Číne sa dostala k moci Komunistická strana) žije s komunistickom presvedčení štvrtina obyvateľstva, teda je tu veľké riziko “nakazenia“ a Spojené štáty nemôžu nič riskovať. Tento McCartyho spôsob teroru veľmi zužoval obyvateľstvo, napríklad potom, ako úplne nepravdivo vyhlásil, že má presný zoznam 207 komunistov, ktorí pracujú na ministerstve zahraničných vecí. Celá Amerika tŕpla strachom, veď každým dňom sa zvyšoval počet údajných zradcov na čiernej listine, pričom občan odvolaním sa na ústavu prišiel akurát o prácu. Ľudia, ktorí boli kedysi členmi Komunistickej strany, napríklad počas 30.