17.7.-2.8.1945 zasadala za jedným stolom na predmestí Berlína antihitlerovská koalícia zastúpená Spojenými štátmi americkými, Sovietskym zväzom a Veľkou Britániu. USA zastupoval už nový americký prezident Harry S. Truman a taktiež nový štátny tajomník James F. Byrnes a ZSSR ako obyčajne Stalin, tentokrát s komisárom zahraničia Vjačeslavom M. Molotovom,. Veľkú Britániu pred britskými voľbami najprv zastupoval Winston S. Churchill s ministrom zahraničia Anthonym Edenom, avšak po už spomenutých voľbách, kde konzervatívci prehrali, ich v druhej časti konferencie(od 28.7) zastúpili nový premiér Clement Attlee a jeho minister zahraničných vecí Ernest Bevin. Bola to vlastne posledná konferencia, na ktorej sa zúčastnila „Veľká trojka“ Postupimská konferencia, ktorá niesla krytý názov Terminal rozhodovala hlavne o otázkach Nemecka. Snažili sa okupáciou Nemecka, ktorá už bola prejednaná na Jaltskej konferencií, úplne demilitarizovať krajinu a zároveň zrušiť všetky pozemné, letecké a námorné sily, ďalej všetky vojnové a povojnové organizácie ako napríklad SS,SA alebo SD spolu s ich školami a štábmi. Štátnu správu Nemecka plánovali úplne decentralizovať a štátny režim zdemokratizovať V skratke, chceli bezpečne denacifikovať krajinu.Tieto plány mali ovplyvniť, a aj ovplyvnili celú kultúru, školstvo a hospodárstvo- zaujímavé bolo, že aj keď decentralizácia mala postihnúť i Nemecké hospodárstvo, vyhotovený dokument obsahoval odstavec, ktorý zaručoval Nemecku, že Spojenci budú k nemu pristupovať ako k hospodárskemu celku. Nemecké obyvateľstvo žijúce v Poľsku, Československu a Maďarsku muselo na základe prijatého dokumentu opustiť krajiny a vrátiť za do vlasti.
Ďalej sa na Postupimskej konferencií sa vytvorila Rada ministrov zahraničia, ktorá mala za úlohu vyhotoviť mierové zmluvy s Talianskom, Rumunskom, Bulharskom, Maďarskom a Fínskom. V Rade okrem veľmocí mala byť zastúpená aj Čína a Francúzsko, avšak táto Rada veľmi úspešná nebola, aspoň v najbližšom období. Konečne sa však vyriešil problém s Poľskom, veľmoci konečne stanovili západné hranice na Odre a Nise. Čo sa týka prerozdelenia moci, západné veľmoci, poučené Stalinovým správaním v minulosti, už boli opatrnejšie voči jeho požiadavkám. Odmietli jeho územné nároky voči Turecku i voči talianskym kolóniám v Afrike. Keďže Studená vojna sa už začala pomaly rozbiehať, nezabudol Truman informovať Stalina, že USA už dokončili vývoj jadernej pumy, na čo Stalin reagoval okamžitým rozkazom urýchlil ukončenie sovietskeho jadrového programu.
Azda najdôležitejším bodom rokovania bol problém s neústupčivým Japonskom. Veľmoci 26.7.