referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Monika
Piatok, 7. mája 2021
Francúzska revolúcia
Dátum pridania: 11.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: LukaskoUSP
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 032
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 
V roku 1789 bolo Francúzsko najmocnejším štátom na európskom kontinente. Túto pozíciu si držalo takmer 150 rokov a to vďaka úrodnej pôde, početnosti obyvateľstva a množstvom prírodných zdrojov. V 18. storočí sa rozrástol francúzsky priemysel, vytvorila sa mocná stredná trieda a umenie s vedou rozkvitali.
Avšak francúzsky pokrok a prosperita boli nebezpečne nestále a neisté. V mnoho ohľadoch zostavalo Francúzsko stredovekou spoločnosťou, kde rad rôznych regionálnych praktik, právnych predpisov a obmedzení brzdil ekonomický rozvoj. Stále tu prevládali feudálne privilégia, takže napríklad roľník mal právo mlieť svoje obilie len v mlyne svojho pána, alebo musel vykonávať nútené práce pri údržbe miestnych ciest. Šľachta pôsobila ako nadradená kasta. V situácii moci a korupcie nemala nádej ani vláda, ani právo. Postavenie si mohli kúpiť všetci, čo na to mali financie. Túto skutočnosť si obyčajní obyvatelia uvedomovali, hlavne vďaka spisovateľom, ako boli napríklad Voltaire a Didelot. Snažili sa presvedčovať ľudí, že zmena je nevyhnutná.
Zvlášť kritické boli roky 1788-1789. Boli to roky keď štát bol zmietaný neustálymi politickými aférami a na krajinu doľahol hladomor. Ale ani táto situácia nemusela rozpútať revolúciu. Udalosti nakoniec vyvrcholili po bankrote kráľovskej vlády. Francúzsky králi totiž živili rozsiahlu armádu a námorníctvo. V tomto období si to králi nemohli dovoliť, rástli im dlhy a tak za vlády Ludvíka XVI. (1774-1793) sa situácia stala neudržateľnou. Niekoľko členov vlády sa snažilo kráľovské finančné hospodárstvo zreformovať, ale bolo im to znemožnené šľachtou.
Nakoniec, keď sa chýlilo k najkritickejšiemu obdobiu, Ludvík XVI. pristúpil k neobvyklému kroku a dal zvolať Generálne stavy. Bolo to takmer zapomenuté volené zhromaždenie, ktoré bolo najviac podobné parlamentu. Ľudia boli rozdelení do troch stavov. Prvé dva stavy tvorila šľachta a duchovenstvo. Tretí stav zahrňoval zbytok obyvateľstva.

Generálne stavy sa stretli 5. Mája 1789 v kráľovskom paláci vo Versailles, 18 kilometrov od Paríža. Kráľ Ludvík dúfal, že akékoľvek hlasovanie skrachuje, pretože šľachta s duchovenstvom určite prehlasuje tretí stav, dvoch proti jednému. Tretí stav zložení z prevažne strednej vzdelanej triedy trval na tom, že hlasovanie v Generálnych stavoch by sa malo robiť tak, že sa stretnú všetky stavy spoločne a budú hlasovať podľa počtu hláv. To znamená prostou väčšinou všetkých členov.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Francúzska revolúcia SOŠ 2.9846 1353 slov
Francúzska revolúcia SOŠ 2.9319 6640 slov
Francúzska revolúcia GYM 2.9898 1515 slov
Francúzska revolúcia 2.9653 677 slov
Francúzska revolúcia GYM 2.9953 487 slov
Francúzska revolúcia 2.9747 488 slov
Francúzska revolúcia 2.9417 4744 slov
Francúzska revolúcia GYM 3.0005 1305 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.