Už v rodnej dedine prejavil neobyčajné schopnosti, ktoré mu získali úctu medzi
obyvateľstvom. Raz, vraj pomocou Božieho vnuknutia, odhalil zlodeja koňa, inokedy predvídal prírodnú pohromu. A mal aj schopnosť vyhnať chorobu z tela. Všetky tieto príhody boli dôvodom, že lenivý a bohémsky založený Grigorij / medzitým sa oženil s miestnou devou Praskovijou Fjodorovnou a mal štyri deti / sa rozhodol oddísť do miestneho kláštora a neskôr žiť životom potulného mnícha, ktorý koná zázraky. Pravda potulní mnísi mali žiť v chudobe a osamelosti, ale to Rasputinovi neprekážalo. Bol totiž príslušníkom tajnej sekty chlystov, ktorej ideológiou bolo, že človek sa môže znovuzrodiť „skrze hriech“. A tak spojil Rasputin príjemné s užitočným.

Asi ako 35 ročný / presný vek nie je známy / sa objavil v Petrohrade. Bolo to koncom roku 1903. Objavil sa medzi stálymi hosťami Čierneho salónu, ktorí boli v úzkom spojení nielen s Joannom Kronštadtským / najváženejšia duchovná osoba mesta /, ale aj s ďaľšími predstaviteľmi pravoslávnej cirkvi, boli baštou ruských konzervatívcov, skupinou, ktorá bojovala všetkými prostriedkami proti zanášaniu západných vplyvov do Ruska. Opierali sa o ortodoxnú cirkev, o členov cárskej rodiny, ale neprekážala im ani pomoc ľudí z nižších vrstiev, ktorí boli schopní plniť niektoré úlohy. Medzi nich takto prišiel i prostý sibírsky mužík Grigorij Rasputin, ktorého nevzrušilo stretnutie s pánmi, neznepokojilo nezvyčajné prostredie, naopak, zástup distingvovaných aristokratov on priviedol do pomykova neokrôchanými spôsobmi , smelým, až bezočivým vystupovaním, výrazmi i tónom, akým sa s nimi zhováral. Bolo vidieť, že tomuto človeku je jedno, či hovorí s kniežaťom, grófom, ministrom alebo samotným cárom.

Usporadúvanie špiritistických seansí však nebolo výsadou iba členov Čierneho salóniku. Mnohí príslušníci vyšších vrstiev našli v pokusoch o nadviazanie spojenia so záhrobným svetom istý zdroj vzrušenia a zábavy. Však práve poverčivosť, fatalizmus, viera v duchov, bigotnoť neboli žiadnou novinkou na cárskom dvore. A to sa potvrdilo práve vyhlásením Mikuláša II. A jeho manželky, že v Zimnom paláci straší, a to nie hocikto, ale zosnulý otec Mikuláša, Alexander III. Nuž nečudo, že sa palácu cár aj cárovná z ďaleka vyhýbali.

V tom čase si Rasputin získaval stále väčšiu a väčšiu obľubu celej petrohradskej spoločnosti. Usadil sa v byte na poprednej ulici. Deň, čo deň ho v jeho dome obklopovali mladé dámy, ktoré nazýval učeníčky. Prednášal im o tajomnom znovuzrodení, ktoré nasleduje po každom hriechu. Na pochopenie ako sa mu podarilo preniknúť do najvyšších politických